Počet štátov, ktoré zakázali kryptomeny, sa za tri roky zdvojnásobil

Kryptomeny mnohé krajiny vnímajú ako riziko, a tak nie je prekvapujúce, že počet štátov, ktoré sa s nimi snažia bojovať legislatívnymi krokmi, v priebehu rokov pribúda. Za posledné tri sa viac než zdvojnásobil.

Správa Library od Congress (LOC), výskumnej knižnice amerického Senátu, aktuálne eviduje deväť jurisdikcii, ktoré uplatňujú absolútny zákaz kryptomien a 42 jurisdikcii, ktoré presadzujú ich implicitný zákaz. Je to nárast oproti 8 a 15 v roku 2018, kedy bola táto správa prvýkrát zverejnená.

Pod absolútnym zákazom možno rozumieť „zákaz akýchkoľvek transakcií alebo držby kryptomien” s tým, že porušenie tohto nariadenia je považované za trestný čin a to v určitej miere aj v prípade fyzických osôb.

Do tejto kategórie patria Egypt, Irak, Katar, Omán, Maroko, Alžírsko, Tunisko, Bangladéš a Čína.

V prípade “implicitného zákazu” sa presadzuje len zákaz kryptomenových búrz a ponúkanie služieb spojených s kryptomenami (napríklad v prípade bánk, ktoré nesmú spolupracovať s takýmito typmi podnikateľských subjektov).

Okrem týchto dvoch najprísnejších opatrení voči digitálnym aktívam ďalších 103 krajín uplatnilo za posledné 3 roky zákony proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu (AML a CFT), ktoré taktiež ovplyvňujú to, čo sa smie a nesmie robiť s kryptomenami. Tieto zákony však samotné obchodovanie a držbu kryptomien neobmedzujú.

Trend má tendenciu pokračovať

Trend boja proti kryptomenám sa v nasledujúcich rokoch pravdepodobne nespomalí a stále bude horúcou témou. Aktuálne sa veľa diskutuje o postoji ku kryptomenám zo strany významného Ruska, kde ich chce postaviť absolútne mimo zákon Ruská centrálna banka. Otázne je taktiež to, ako napokon dopadne vo finálnej verzii zákon o kryptomenách v druhej najľudnatejšej krajine sveta v Indii.

Pokiaľ ide o USA, zákaz kryptomien v najsilnejšej ekonomike sveta pravdepodobne nehrozí. Rok 2022 však bude v znamení prísnejších regulácii, ktoré sa pravdepodobne budú týkať najmä DeFi a stablecoinov (potenciálne aj NFT?). Táto téma môže byť horúcou aj počas obdobia novembrových volieb do Snemovne reprezentantov a senátu.

Aj v Európe občas silnejú hlasy v prospech boja proti kryptomenám. V roku 2021 azda najviac zarezonovala správa spojená so švédskou agentúrou pre ochranu životného prostredia, ktorá vyzvala k celoplošnému európskemu zákazu ťažby kryptomien fungujúcich na konsenze Proof of Work z dôvodu energetickej náročnosti a environmentálnych nákladov na udržiavanie týchto sieti v prevádzke. Analýza švédskej strany však mala do značnej miery “dezinformačný charakter” a zatiaľ sa nezdá, že by si získala širšiu podporu. Napríklad Nemecko sa javí byť krajinou, ktorá chce skôr čerpať z kryptomien, než proti ním bojovať.