Bitcoin

Čo je to halving Bitcoinu, ako ovplyvňuje cenu a deflačná otázka

Článok

18.04.2020 10:35

Martin Gregor

Zdroj: koláž Kryptonovinky, Pixabay.com

Už na prelome rokov 2008 a 2009, kedy vznikol Bitcoin, niektorí jedinci tušili, že môže mať obrovský vplyv na to, ako vnímame peniaze. Vytvorenie Bitcoinu dokázalo, že existuje digitálny a dôveryhodný prevod peňazí bez toho, aby ste potrebovali tretiu – centralizovanú stranu, ktorá sa o všetko postará.

Aby mohol Bitcoin skutočne slúžiť ako prenášateľ hodnoty, boli do protokolu (kódu) Bitcoinu začlenené určité funkcie. Napríklad konsenzus Proof-of-Work, ktorý zabezpečuje, aby sa vyriešil problém s dvojitými výdavkami (double spending). Bitcoin však obsahuje aj zaujímavú funkciu, ktorá spôsobuje, že približne raz za štyri roky nastáva takzvaný halving. V tomto článku si vysvetlíme čo to je a aký to má z historického hľadiska vplyv na vývoj ceny Bitcoinu.

Kód pre halving

Bitcoin ako open-source-projekt obsahuje kód, ktorý umožňuje, aby sa udial takzvaný “bitcoin halving event”. Nájsť ho môže ktokoľvek, kto sa pozrie do jeho kódu. Nájde v ňom riadok, ktorý znie:

“Consensus.nSubsidyHalvingInterval = 210,000”

Tento riadok kódu znamená, že počet bitcoinov vygenerovaných pri vyťažení každého jedného bloku sa zníži o 50% každých 210 000 vyťažených blokov. Vyťaženie jedného bloku trvá priemerne 10 minút, čo znamená, že halving nastáva približne raz za každé štyri roky (najbližšie v máji 2020).

Na obrázku nižšie zas môžete vedieť riadok 1574, podľa ktorého nastane v histórii Bitcoinu maximálne 64 halvingov, čo znamená, že vznikne maximálne približne 21 miliónov bitconov. Viac ich nikdy nebude, čiže po 64 halvingoch nebudú existovať už žiadne ďalšie bitcoiny, ktoré sa budú dať vyťažiť. Stane sa to v roku 2140.

Čo sa stane, keď sa vyťažia všetky bitcoiny?

Bitcoin je na základe vyššie spomínaného pravidla deflačným aktívom, alebo ak chcete deflačnou menou. Výrazne sa tak odlišuje od fiatových peňazí, ktoré centrálne banky tlačia vždy, keď to uznajú za potrebné. Taktiež treba poznamenať, že hoci bude v obehu v roku 2140 všetkých 21 miliónov Bitcoinov, už dnes po prvej dekáde existencie Bitcoinu vieme, že mnoho z nich sa stratilo a to hlavne v období, kedy sa ľudia, ktorí ich vyťažili, domnievali, že nebudú mať hodnotu a tak k ním stratili svoje prístupy. Podľa štúdie spoločnosti Chainalysis sa nenávratne stratilo už viac ako 3,7 milióna všetkých BTC.

Čo sa teda stane v roku 2140, kedy už nebudú môcť ťažiari Bitcoinu vyťažiť žiadny nový BTC? Budú stále motivovaní vykonávať svoju činnosť, bez ktorej táto platobná sieť nemôže fungovať? Predpokladá sa, že áno. Človek, alebo skupina, ktorá vymyslela Bitcoin, známy pod pojmom Satoshi Nakamoto (pravú totožnosť sa zrejme nikdy nedozvieme) predpokladal, že v tom období, ale už aj dávno pred ním, budú motiváciou ťažiarov nielen novo vyťažené bitcoiny, ale aj príjmy z poplatkov, ktoré si budú účtovať za overovanie transakcií.

Naznačil to už rok 2017 a s ním súvisiaci obrovský rast ceny Bitcoinu, počas čoho sa stala sieť preťažená natoľko, že transakcie čakali v rade aj niekoľko hodín, pretože mineri ich nestíhali overovať. Poplatky za transakcie preto stúpali, pretože mineri uprednostňovali tie s vyššie nastavenými “fees”. V čase najväčšej bitcoinovej eufórie dosahovali priemerne poplatky za jednu transakciu neuveriteľnú hodnotu 54 dolárov.

Takéto vysoké poplatky za jednu transakciu by pochopiteľne zamedzili tomu, aby sa z Bitcoinu naozaj stal globálny prostriedok pre výmenu financií. Ak však bude cena Bitcoinu dlhodobo stúpať a hlavne bude rásť jeho adopcia, počet bitcoinových transakcií bude výrazne stúpať a tým pádom budú mineri na poplatkoch zarábať viac, hoci ich priemerná výška bude výrazne nižšia. Ak bude cena Bitcoinu rásť, Bitcoin má pred sebou ešte dlhé roky, počas ktorých by mala byť motivácia ťažiarov založená na možnosti vyťažiť nové bitcoiny. Medzitým sa musí stať Bitcoin natoľko používaným platidlom, že atraktívnou zárobkovou činnosťou pre minerov nebude len jeho ťažba, ale aj samotné overovanie transakcií.

Najbližší halving a vplyv na cenu Bitcoinu

Najbližší halving Bitcoinu nastane máji 2020. Zo súčasnej odmeny 12.5 BTC za jeden vyťažený blok (v priemere raz za 10 minút) klesne odmena pre úspešného minera, ktorému sa podarilo vyriešiť komplikovanú matematickú úlohu, na 6.25BTC. Táto výška odmeny bude platná nasledujúce štyri roky, až kým sa odmena opäť nezníži o polovicu.

K dnešnému dátumu sa udiali zatiaľ v histórii existencie Bitcoinu dva halvingy. Prvý 28. novembra 2012, kedy sa odmena za vyťaženie bloku znížila z 50 bitcoinov na 25 BTC. Druhý halving nastal 9. júna 2016, kedy klesla odmena na súčasných 12.5 BTC.

Najbližší halving Bitcoinu bude teda tretí v poradí, nuž a historické údaje naznačujú, že by mohol opäť prispieť k rastu ceny Bitcoinu. Naznačuje to aj množstvo grafov, ktoré nájdete, keď zadáte v Google slovo “Bitcoin halving”. Zhodujú sa v jednej skutočnosti – zhruba rok pred každým halvingom sa začne trh prebúdzať a začne rásť aj cena Bitcoinu. Tento rast vrcholí zhruba rok po tom, ako sa halving udeje.

Deflácia a vplyv na Bitcoin

Keďže počet bitcoinov, ktoré bude možno vyťažiť, bude rokmi neustále klesať a ide o deflačnú menu, ktorej nebude nikdy viac ako 21 miliónov, je pravdepodobné, že Bitcoin bude čeliť silným ekonomickým tlakom, ktoré rozhodnú o jeho budúcnosti a spôsobe, akým bude vnímaný.

Názor na deflačnú politiku, ktorú razí Bitcoin, sa medzi odborníkmi rôzni. Zástancovia Keynesianizmusu, ekonomických princípov, ktoré postavil John Maynard Keynes, majú odlišný názor než zástancovia Rakúskej školy myslenia.

Ekonómovia, ktorí sú v súlade s keynesiasizmom, vnímajú defláciu ako škodlivú pre hospodárstvo. Ich argumentom je, že v deflačnom hospodárstve sú jednotlivci povzbudzovaní k hromadeniu svojich úspor a nie k ich míňaniu, čo má negatívne dôsledky na vytváranie pracovných miest. Ak jednotlivci nemíňajú svoje úspory, nekupujú nové tovary a služby, podniky potom nie sú motivované zamestnávať viac zamestnancov, aby sa vyrovnali s rastúcim dopytom. Táto kritika sa dá ľahko aplikovať na Bitcoin, ktorý je v súčasnosti špekulatívnym aktívom, ktoré väčšina ľudí drží a nemíňa, pretože predpokladá, že jeho cena bude rásť.

Ekonómovia, ktorí sú naopak zástancami rakúskej školy myslenia, oponujú stúpencom teórie Keynesa tým, že v deflačnom prostredí klesajú ceny tovarov a služieb, ale náklady na výrobu týchto tovarov a služieb sa zároveň úmerne znižujú. Tým pádom to nemá vplyv na celkové zisky. Okrem toho tvrdia, že cenová deflácia podporuje hromadenie a tým aj úspory ľudí, čo vedie k zníženiu úrokových sadzieb a zvýšeniu stimulov pre podniky a podnikateľov, aby dlhodobo investovali do svojich projektov.

V čase písania tohto článku a pravdepodobne ani v najbližších desiatkach rokov nezistíme, že Bitcoin svojim deflačným modelom uspeje a dokáže sa stať bežným platidlom. Mnoho odborníkov skôr predpokladá, že sa vďaka deflácii a svojmu pevne stanovenému stropu počtu existujúcich mincí stane uschovateľom hodnoty, podobne ako zlato, len v digitálnom svete. Pokiaľ ide o bezpečnosť Bitcoinu ako takého, je považovaný za extrémne bezpečný. Napadnutie tejto siete by bolo natoľko finančné nákladné, že by sa finančne neoplatilo nikomu.

TIP: Ak ťa ťažba kryptomien zaujala zaujala, teraz máš možnosť ťažiť s Crypto Kingdom. Ťažbe kryptomien sa venujú od roku 2013.

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Proof of Work vs. Proof of Stake: Základné rozdiely, plusy a mínusy

Post Views: 3 992

Upozornenie
Názory a stanoviská uvedené v tomto článku sú publikované len pre informačné účely a v žiadnom prípade ich nemožno vnímať ako investičnú radu. Žiadny obsah na stránkach Kryptonovinky.sk a Kryptonovinky.com nemožno považovať za finančné, investičné alebo iné poradenstvo. Upozorňujeme, že investovanie do kryptomien môže viesť k stratám.