Sme aj na sociálnych sieťach

Bitcoin

Úvod do ťažby Bitcoinu a kryptomien

Článok

Mining ťažba Bitcoin kryptomeny
Zdroj: koláž Kryptonovinky, Pixabay.com

Ak ste v oblasti kryptomien úplným začiatočníkom, je pravdepodobné, že netušíte, čo sa skrýva pod pojmami “ťažba Bitcoinu“, respektíve „ťažba kryptomien“. Ubezpečujeme vás, že rozhodne nejde o činnosť, na ktorú potrebujete krompáče a mnoho odvahy pri kopaní v 500 metrov hlbokej bani. V tomto texte si vysvetlíme, čo to vlastne ťažba, respektíve “mining“ Bitcoinu, znamená.

Slovo ťažba (mining) nebolo pre túto činnosť vybrané len tak náhodou. Rovnako ako pri ťažbe zlata v hlbokej tmavej bani ide o veľmi náročnú úlohu. Ťažba Bitcoinu sa totiž vykonáva pomocou vysoko výkonných počítačov, ktoré riešia zložité výpočtové matematickú úlohy. Sú také komplikované, že nemôžu byť riešené ručne. Svoju úlohu pri nich zohráva aj šťastie a preto ťažba Bitcoinu naozaj dokonale pasuje na baníka, ktorý hľadá v bani zlato. Ten okrem tvrdej roboty musí mať aj šťastie, aby našiel svoj vysnívaný poklad.

Na rozdiel od baníka, ktorý kope do zeme s cieľom nájsť zlato, má ťažba Bitcoinu ešte jednu mimoriadne dôležitú úlohu. Okrem hľadania “zlata” v podobe nového Bitcoinu sa totiž stará aj o zabezpečenie a dôveryhodnosť celej bitcoinovej siete. Bitcoinoví ťažiari (mineri) totiž popri ťažbe Bitcoinu robia sieť bezpečnou tým, že overujú všetky transakcie v nej vykonané. Bez minerov by Bitcoin jednoducho nemohol existovať.

Základné fakty k ťažbe kryptomien

Drvivá väčšina ľudí na tomto svete, teda okrem krajín, ktoré aktuálne trpia obrovskou infláciou (Venezuela, Argentína…), dôveruje tlačeným menám, čiže americkým dolárom, eurám českým korunám a tak podobne. Je to z toho dôvodu, že tieto meny sú pod kontrolou centrálnych bánk. Napríklad v USA plní túto funkciu FED. Centrálne banky majú na starosti aj tvorbu nových peňazí a popri tom stíhajú tých, ktorí sa pokúšajú tieto peniaze 0301falšovať.

Samozrejme nejde len o papierové peniaze, ktoré máte v peňaženke. Kontrola centrálnych bánk sa týka všetkých takzvaných fiatových peňazí v obehu, čiže aj eur, dolárov či korún, ktoré máte na svojich bankových účtoch. Pod kontrolu týchto orgánov spadajú aj transakcie, ktoré realizujete kreditnými kartami VISA či Mastercard. Centrálne banky majú jednoducho kontrolu nad všetkými peniazmi, ako ste ich poznali doteraz. S výnimkou Bitcoinu a niekoľkých ďalších decentralizovaných kryptomien.

Bitcoin je najväčšia DECENTRALIZOVANÁ mena. Nie je regulovaný žiadnym ústredným orgánom. Americký FED ani Európska centrálna banka nemôže a ani nedokáže prísť s nariadením, aby Bitcoiny v obehu nejakým spôsobom zrušila, zmazala, alebo ich vytvorila viac. Kým bude existovať bitcoinova sieť, Bitcoin bude existovať bež ohľadu na to, čo na to hovoria svetové vlády. Aby však táto sieť – hovoríme jej blockchain, mohla fungovať a teda existovať, potrebujeme na to ťažiarov (minerov).

Existenciu blockchainu Bitcoinu podporuje sieť miliónov počítačov po celom svete, ktorú riadia bitcoinoví mineri. Ako ste už možno pochopili, táto sieť plní u bitcoinu rovnakú úlohu ako FED alebo Európska centrálna banka u fiatových peňazí. Zastupuje taktiež platobné systémy ako sú VISA či Masterdard. Rovnako ako centralizované inštitúcie u bežných peňazí, bitcoinovi ťažiari overujú transakcie a kontrolujú, či sú správne. Na rozdiel od ústredných orgánov sú však rozmiestnení po celom svete a zaznamenávajú údaje do verejného zoznamu, ku ktorému majú prístup všetci, dokonca aj vy.

Keď niekto v bitcoinovej sieti uskutoční nákup alebo predaj pomocou bitcoinu, nazývame to transakciou. Rovnako ako keď pošlete peniaze z vášho účtu v banke XX na účet vášho priateľa v banke XY. Pri tomto prevode však potrebujete asistenciu vašej banky a banky vášho priateľa. Zároveň peniaze zverujete do rúk bánk, čiže im musíte dôverovať. U transakcií Bitcoinu plnia úlohy bánk ťažiari (mineri) a to tak, že všetky transakcie zhlukujú do takzvaných “blokov” a pridávajú ich do verejného zoznamu, ktorý voláme blockchain. Z blockchainu však tieto transakcie zmazať nedokážu.

Keď ťažiari pridajú nový blok transakcií na blockchain, súčasťou ich práce je zabezpečiť, aby boli tieto transakcie vykonané správne. Najdôležitejšou úlohou je overiť, či Bitcoin respektíve iná kryptomena fungujúca na rovnakých princípoch, nebol duplikovaný (hovoríme tomu double spending). Pri tlačených peniazoch sa to stať nemôže, pretože keď dáte 20 eur do rúk predavačky, sú už v jej rukách. Pri kryptomenách je však teoreticky možné.

Digitálne meny sa totiž dajú relatívne ľahko reprodukovať. U bitcoinu alebo iných digitálnych menách existuje preto riziko, že sa niekto môže pokúsiť o podvod tým, že urobí kópiu svojho bitcoinu a pošle ho inému účastníkovi, kým on bude stále držať “svoj” originál. Úlohou ťažiarov Bitcoinu je tomu zabrániť.

V čase písania tohto článku sa počet denných overených transakcií pohybuje medzi hodnotami 300 000 až 600 000. To predstavuje veľa práce pre ťažiarov, ktorí musia každú jednu transakciu overiť, čo je ďalším veľkým rozdielom medzi nimi a centrálnymi bankami. Aby boli motivovaní vykonávať túto činnosť, ich odmenou je vyťaženie nových bitcoinov vždy, keď pridajú nový blok do blockchainu. V roku 2019 ide o odmenu 12.5 BTC za každý jeden vyťažený blok, no táto odmena sa každé štyri roky znižuje o polovicu. Hovorí sa tomu halving. Najbližšie sa zníži v roku 2020 na 6.25 BTC.

Znižovaním odmeny pre ťažiarov sa stáva Bitcoin cennejším. Nikdy ho nebude viac než 21 miliónov a delenie týchto odmien zabezpečí, že ťažiari Bitcoinu budú dostavať odmenu za vyťaženie nového bloku až do roku 2140. Aj potom, hoci ide o ďalekú budúcnosť, by však mala mať ťažba pre nich zmysel – rovnako ako teraz, aj v budúcnosti totiž budú dostávať za overovanie transakcií aj takzvané “fees”, čiže poplatky (no v tej dobe by na nich mali zarábať pravdepodobne oveľa viac).

Ťažba CryptoKingdom

Ako funguje ťažba Bitcoinu?

Zhrnuli sme si základy a teraz sa pokúsime nazrieť do problematiky ťažby Bitcoinu o čosi hlbšie. Na to, aby mohli mineri vyťažiť bitcoiny, čiže pekne zarobiť na svojej činnosti, musia nastať dve veci.

Po prvé musia overiť 1 megabajt (MB) hodnoty transakcií, čo môže byť teoreticky aj jedna jediná transakcia, ale častejšie ide o niekoľko tisíc transakcií v závislosti od toho, koľko údajov sa v každej transakcii nachádza.  Toto je tá jednoduchšia časť.

Po druhé, aby bolo možné pridať blok týchto transakcií na blockchain, mineri musia vyriešiť zložitý výpočtový problém, tiež nazývaný Proof of Work (dôkaz o vykonanej práci). Robia vlastne to, že sa snažia prísť s 64-miestným hexadecimálnym číslom, ktorý nazývame “hash”, ktoré je menšie, alebo rovné cieľovému hashu. Ťažiar (jeho počítač) v podstate generuje tieto hashe rýchlosťou od megahashov za sekundu (MH/s), cez gigahashe za sekundu (HH/s) až po terahashes za sekundu (TH/s) až kým nedosiahnu riešenie. Ako sme spomínali v úvode článku, ťažba Bitcoinu rovnako ako ťažba zlata nie je len o ťažko vykonanej práci. Je aj o šťastí. Rovnako ako baník v bani nevie, či naozaj nájde zlato, ani ťažiar Bitcoinu nevie, či dokáže nájsť tento hash, hoci vynaložil veľké úsilie. Inými slovami ťažba Bitcoinu je zároveň aj hazard. Čím väčšou silou však disponuje ťažiar, tým je pravdepodobnosť, že dosiahne úspech, vyššia.

Kým v minulosti bolo možné ťažiť Bitcoin aj na domácich počítačov, pretože minerov bolo málo, dnes by sa vám to rozhodne neoplatilo. Pravdepodobnosť, že by sa vám podarilo na domácom počítači nájsť novy blok, je takmer nulová.  

Stačí pochopiť, že čím viac ťažiarov sa snaží o vyťaženie nového bloku, tým je matematická úloha, ktorú musia vyriešiť, komplikovanejšia. Hovoríme tomu “mining difficulty” alebo “difficulty level”. V čase písania článku je na úrovni 6,379,265,451,411. To znamená, že šanca počítača vyprodukovať hash nižší než je cieľ je 1 ku 6 379 265 451 411, teda menej než 1 k 6 biliónom. Táto úroveň (mining difficulty) je upravovaná každých 2016 vyťažených blokov, čiže zhruba každé dva týždne. Náročnosť sa zvýši, ak sa zapojí do ťažby viac minierov a naopak zníži, ak ich bude menej. Tým sa zabezpečí, že ťažba bitcoinu bude stále konštantná. Ak by teda aj mnoho minerov stratilo záujem pokračovať v ťažbe, mining difficulty sa zníži, čo znamená, že ostatní mineri, ktorí zostali “v hre”, budú mať ľahšiu cestu k tomu, aby vyťažili nový blok a získali teda za odmenu BTC.

Ešte o čosi podrobnejšie sa venujeme spôsobu, akým funguje ťažba Bitocinu, v článku “Ako funguje ťažba Bitcoinu”.

Ako funguje ťažba Bitcoinu? Nody, mining difficulty, ekonomická stránka

Ako sa dá konkurovať miliónom ťažiarov?

Mineri nielenže musia prísť so správnym hashom. Musia byť tiež prví, ktorým sa to podarí. Vzhľadom k tomu, že ťažba Bitcoinu je v podstate vecou hádania, odpoveďou je, že čím viac „tipov” dokáže ťažiar vygenerovať, tým má väčšiu šancu na úspech. Inak povedané, vo výhode sú tí, ktorí disponujú čo najväčším výpočtovým výkonom.

Pred 10 rokmi stačilo ťažiarom Bitcoinu ťažiť BTC na bežných domácich stolových počítačoch. Postupom času si uvedomili, že grafické karty (GPU) bežne používanie pre hranie počítačových hier sú pri ťažbe efektívnejšie. Následne v roku 2013 začali vznikať prvé takzvané ASIC minery (Application-Specific Integrated Circuits), ktore sú špecializovanými zariadeniami na ťažbu kryptomien.

Dnes je ťažba Bitcoinov zisková len pre firmy, ktoré disponujú najaktuálnejšími verziami ASIC minerov. Pri používaní stolových počítačov či grafických kariet totiž prevyšujú náklady vynaložené na energiu nad príjmami, ktore je možné generovať touto ťažbou. Aj keby ste mali k dispozícii najvýkonnejší domáci počítač, vaša šanca, že by ste konkurovali zoskupeniam minerov, takzvaným “mining poolom”, je nereálna.  

Mining pool je skupina ťažiarov, ktorí kombinujú svoj výpočtový výkon a delia si vyťažené bitcoiny. V súčasnosti sa už drvivá väčšina blokov BTC vyťaží práve v týchto mining pooloch, než ťažiarmi, ktorí ťažia kryptomeny na vlastnú päsť.  

Treba však uviesť, že existujú kryptomeny, ktoré ASIC minery limitujú a ťažba pomocou GPU je u nich stále efektívna.

ASIC vs. GPU: Plusy a mínusy ťažby kryptomien cez ASIC minery a grafické karty (GPU)

Je ťažba Bitcoin efektívna?

Napriek vyššie spomínanej obťažností a masívnej sieti užívateľov, ktorým sa overujú transakcie, je jeden blok bitcoinových transakcií overovaný každých 10 minút. Je však dôležité zapamätať si, že 10 minút je cieľom, nie pravidlom.

Bitcoinová sieť dokáže spracovať približne sedem transakcií za sekundu, pričom transakcie sa zaznamenávajú do bloku každých 10 minút. S rastúcou sieťou užívateľov však počet transakcií uskutočnených za 10 minút nakoniec prekročí počet transakcií, ktore sa dajú spracovať do 10 minút. V tomto okamihu začínajú čakacie doby pre transakcie a budú sa ďalej predlžovať, pokiaľ nenastane nejaká zmena v bitcoinovom protokole.

Tento problem v jadre bitcoinového protokolu je známy ako problem škálovania. Zatiaľ čo mineri bitcoinu sa vo všeobecnosti zhodovali na tom, že s týmto problémom je potrebné niečo urobiť, nevedeli sa zhodnúť na tom, akým spôsobom. Diskutovalo sa najmä o dvoch možnostiach:

a) Znížení množstva údajov potrebných na overenie každého bloku
b) Zvýšení počtu transakcií, ktore môžu byť uložené na každý blok

Menšie množstvo údajov na overenie na jeden blok by umožnilo rýchlejšie a lacnejšie transakcie pre ťažiarov. Zvýšenie počtu transakcií na jeden blok by vyriešilo škálovateľnosť tým, že by sa mohlo spracovať každých 10 minút viac informácii.

V júli 2017 prebehlo hlasovanie minerov a ťažobných spoločnosti, ktoré reprezentovali približne 80% až 90% výpočtovej sily celej siete. Rozhodli sa, že sa zníži množstvo údajov potrebných na overenie každého bloku. Schválili teda prvú možnosť.

Aktualizáciu bitcoinového protokolu nazvali pojmom SegWit (Segregated Witness), ktorý vznikol spojením slov Segregated (oddelených) a Witness (svedkovia), ktoré sa týkajú podpisov bitcoinových transakcií. SegWit v podstate robí to, že oddeľuje podpisy transakcií od bloku a pripája ich ako rozšírený blok. Zatiaľ čo pridanie SegWitu do bitcoinoveho protokolu sa nemusí zdať ako dostatočné riešenie, odhaduje sa, že podpisové dáta predstavujú približne 65% údajov spracovaných v každom bloku transakcií. Aktualizácia SegWit teda pomohla z časti riešiť škálovateľnosť Bitcoinu, no z dlhodobého hľadiska to stačiť určite nebude.

V auguste 2017 sa udial hardfork Bitcoinu, po ktorom sa blockchain rozdelil na dve od seba nezávislé siete – pôvodný Bitcoin (BTC) a Bitcoin Cash (BCH). Kryptomena Bitcoin Cash vznikla z dôvodu, že časť bitcoinovej komunity bola za druhú možnosť a teda zväčšenie kapacity bloku na 8MB, čím sa urýchli proces overovania a zvýši sa výkon celej siete na približne 2 milióny transakcií za deň. Väčšina komunity však ostala naďalej verná pôvodnému Bitcoinu.

Ak ťa ťažba kryptomien zaujala zaujala, teraz máš možnosť ťažiť so skutočnými odborníkmi z Crypto Kingdom.  Ťažbe kryptomien sa venujú od roku 2013 a od roku 2016 klientom generujú v priemere 9% čistého zisku. Ceny strojov na ťažbu kryptomien sú aktuálne na minime. Stroje ti nakúpia a postarajú sa o ťažbu.

CryptoKingdomGIF670x100

Zdroj: investopedia.com

Téme kryptomien sa aktívne venujem od úvodu roka 2018 od momentu, kedy som pochopil, že investovanie do digitálnych mien bez pochopenia danej problematiky nie je dobrý nápad. Aby som sa dovzdelal, začal som o kryptomenách aktívne písať prostrednom portálu Kryptonovinky. Od roku 2020 o nich točím aj videá.

Populárne