V piatok sme informovali o ďalších negatívnych správach pre kryptomeny, ktoré ako to už býva vo zvyku opäť prichádzajú z Číny. Tá opäť zdôraznila (v tomto prípade zrejme najdôraznejšie) svoj boj proti digitálnym aktívam na čele s Bitcoinom.
Podrobnejšie sme najnovší „čínsky ban” zhrnuli v tomto článku, no v skratke stačí skonštatovať:
- Čínska vláda zakazuje ťažbu kryptomien
- Čínska centrálna banka zakazuje obchodovanie kryptomien
- Mimo zákon majú byť aj samotné kryptomenové transakcie
Z pohľadu ostatných krajín však zákaz kryptomien v Číne vlastne už nie je žiadnou novinkou. Najľudnatejšia krajina prekvapila zvyšok sveta obdobnými krokmi už niekoľkokrát. Portál Cointelegraph zmienil takýchto prípadov dokonca až 19. Len tak pre zaujímavosť prvé správy o zákaze kryptomien v Číne prišli ešte v čase, kedy sa Bitcoin obchodoval za niečo vyše 1000 dolárov.
2009
Prvý náznak nepriateľského vzťahu Číny k decentralizovaným menám na seba naozaj nedal dlho čakať. Bitcoineri ho zaznamenali už v roku 2009, kedy bol BTC len v plienkach, čo sa týka jeho adopcie a aj ceny. Už vtedy Čínske ministerstvo obchodu preventívne “zakázalo“ používanie “virtuálnych mien” na obchodovanie s tovarom.
2013 & 2014
V roku 2013 Čínska centrálna banka (PBoC) zakázala čínskym finančným inštitúciám spracovávať bitcoinové transakcie a kryptomeny označila za meny bez skutočného významu. Táto správa sa objavila v čase, kedy Bitcoin rástol na hodnote a prvýkrát ho tým pádom aj výraznejšie ovplyvnila. BTC sa v dôsledku toho prepadol pod cenu 1000 dolárov. Najväčšou burzou podľa objemov bola v tom čase BTCC.
V priebehu roku 2014 sa objavilo niekoľko “zákazov kryptomien” – mnohé z nich boli skôr spravodajskými hrami a bolo z nich ťažké vyčítať, čo je oficiálnym “verdiktom” a čo len špekuláciou. Viaceré poplašné správy o zákaze všetkých kryptomenových transakcií striedali správy o tom, že Čína zatvorí vtedy veľkú čínsku kryptoburzu FXBTC. Ako uvádza Cointelegraph mohlo to viesť k pádu ceny BTC zo 709 USD na 346 USD.
2016
S Čínou mala spojitosť aj jedna z najväčších kryptokrádeží vôbec – v roku 2016 hackli burzu hongkonskú burzu Bitfinex, z ktorej zmizlo viac než 119 756 BTC (preto vám stále zdôrazňujeme, aby ste kryptomeny ktoré nepoužívate zbytočne nedržali na burzách). Bitcoin v reakcii na tieto správy padol o vyše 10%.
2017
Aj v roku 2017, kedy vrcholil predchádzajúci býčí cyklus, prichádzali z Číny správy, ktoré mohli rast ceny ukončiť alebo výrazne spomaliť. V septembri čínska vláda oficiálne zakázala zmenárne a PBoC oznámila, že Číňania nesmú investovať do ICO (počiatočná ponuka mincí). Napriek tomu, že išlo o výrazne obmedzenia, Bitcoin ich zvládol bez väčších problémov. Od oného momentu mu trvalo 3 mesiace, kým posilnil z 4 000 USD na 20 000 USD a vytvoril tým historické maximum, ktoré následne prekonal až v roku 2021.
V tom istom roku Čína zatvorila aj jednu z najväčších vtedajších kryptobúrz BTCC (mimochodom v skutočnosti stále funguje).
2018
Rok 2018 začal pre altcoiny obrovským rastom cien, no následne prišiel drvivý pád, po ktorom sa dostal Bitcoin s ostatnými kryptomenami do viacročného obdobia medvedieho trhu. Celý trh oslabil o vyše 80% od vtedajších maxim.
Čiastočne tomu mohli opäť prispieť aj poplašné správy z Číny. Napríklad v januári sa špekulovalo, že pád Bitcoinu mohol byť manipulovaný práve z tejto krajiny a to dokonca manipuláciou ľudí blízkych vláde.
Už v roku 2018 sa zároveň objavovali prvé správy o zákaze ťažby kryptomien. Bitcoin v polovici februára 2018 klesol o viac než 65% od svojho maxima, ktoré dosiahol 17. decembra 2017.
2019
V roku 2019 síce nebol Bitcoin terčom veľkého mediálneho záujmu, no raz za čas sa opäť objavil z Číny nejaký ten FUD. Opäť sa napríklad hovorilo zákaze ťažby. PbOC v tento rok taktiež varovala, že obchodovanie s kryptomenami bude okamžite zakázané. Nič také sa však nestalo. Aspoň nie v praxi, pretože v Číne sa s kryptomenami naďalej obchodovalo v rámci akejsi šedej zóny.
2020
Po vypuknutí pandémie koronavírusu v západnom svete sa prepad Bitcoinu v marci 2020 pripisoval opäť aj Číne. Špekulovalo sa, že bitcoiny vo veľkom predávajú čínski ťažiari, ktorí v tom čase generovali suverénne najväčšiu porciu celosvetového hashrate Bitcoinu.
Následne vláda v Hongkongu oznámila plán na zákaz maloobchodného obchodovania s kryptomenami v rámci jej úsilia bojovať proti praniu špinavých peňazí. Dopad na cenu BTC? Z nadhľadu žiadny výrazný. Bitcoin prekonal svoje ATH a pred koncom roka presiahol cenu 30 000 USD.
2021
Udalosti z roku 2021 si určite dobre pamätáte. Začalo to tým, že Čínska národná internetová finančná asociácia, Čínska banková asociácia a Čínska asociácia platieb a zúčtovania v máji 2021 vydali koordinované vyhlásenie varujúce pred investovaním do kryptomien.
Následne PBOC nariadila čínskym bankám a poskytovateľom mobilných platobných služieb, aby neposkytovali svoje služby klientom, ktorí robia transakcie spojené s obchodovaním kryptomien.
Následne prišiel najtvrdší zásah v podobe zákazu ťažieb kryptomien. Tieto nariadenia začali presadzovať v značnej miere autonómne čínske regióny. Konkrétne tie, v ktorých sa nachádzalo najviac ťažiarov Bitcoinu. Viedlo to k tomu, že hashrate Bitcoinu (celková výpočtová sila vynaložená na jeho ťažbu) klesla o viac než 50%. Veľmi negatívne reagovala aj cena Bitcoinu, ktorá od historických maxím nad 64 000 USD v priebehu krátkej doby padla až pod cenu 30 000 USD.
Spätne sa však zákaz ťažby kryptomien v Číne vníma ako pozitívna vec. Dominancia čínskych ťažiarov nebola zdravá (nad 65% celkového hashrate) a vďaka tomu, že teraz sa sťahujú do iných regiónov od Kazachstanu až po Kanadu či USA, stáva sa Bitcoin decentralizovanejší aj v tomto smere.
Ako vidíte z uvedených príkladov správy z tohto piatka zďaleka nie sú prvými a určite ani poslednými negatívnymi správami z Číny, ktoré aa budú týkať Bitcoinu. Zároveň to ale vyzerá tak, že Číne sa postupne míňa munícia. Trh totiž začína byť voči takýmto správam imúnnejší.
Zdroj: cointelegraph.com
