Keď rešpektovaný americký investor miliardár Paul Tudor Jones minulý týždeň v živom rozhovore na CNBC povedal, že chce mať v Bitcoine minimálne 5% svojho investičného portfólia, je isté, že jeho slová určite zarezonovali aj v ušiach aj mnohých ďalších lídrov významných amerických podielových fondov. Kryptoanalytik Marcel Pechman z Cointelegraph, ktorý pracoval okrem iného aj pre Deutsche Bank, však upozornil, že pre takéto fondy nie je akvizícia Bitcoinu jednoduchou záležitosťou.
Pechman sa vo svojom článku snažil poukázať na to, že podielové fondy nemusia byť a priori proti investícii do Bitcoinu. Problémom je však proces, ktorý musia podstúpiť, ak sa pre takúto investíciu vôbec rozhodnú. Čelia totiž mnohým prekážkam. Skôr než ich v skratke zhrnieme, len malá zaujímavosť, na ktorú poukázal:
Podľa portálu MutualFundDirectory.org iba 50 najväčších správcov fondov spravuje kapitál v hodnote 78,9 bilióna amerických dolárov. Ak by teda do Bitcoinu investovali len jedno percento svojich spravovaných financií (a nie 5% ako to odporúča Paul Tudor Jones), tak by sa doňho nalialo viac peňazí, než je celá jeho súčasná trhová kapitalizácia. Išlo by o 789 miliárd dolárov.
Ak by teda počítali s tým, že minimálne niektorí správcovia fondov sa pozerajú na Bitcoin podobne ako Paul Tudor Jones, aby mohli urobiť expozíciu voči Bitcoinu, museli by čeliť niekoľkým problémom, respektíve odradzujúcim faktorom. Pechman ich zhrnul takto:
- Vnímané riziko – Americká komisia pre cenné papiere a burzu (SEC) neustále varuje investorov pred investovaním do bitcoinových futures kontraktov – upozorňuje popri tom na vysokú volatilitu, nedostatok regulácie či možné podvody. To všetko odrádza správcov fondov od taktiky investovať do Bitcoinu, pretože sa im toto rozhodnutie ťažko obhajuje pred klientmi. Z pohľadu volatility je však na akciovom trhu minimálne niekoľko regulovaných spoločností, ktorých akcie sú výraznejšie volatilné než cena Bitcoinu, čiže upozornenia SEC nie sú úplne férové.
- Priama investícia je takmer nemožná – Väčšina podielových fondov nemá možnosť kúpiť Bitcoin priamo do vlastnej úschovy, rovnako ako nemôžu kúpiť fyzické zlato, umenie alebo hospodársku pôdu. V prípade zlata však dokážu tieto obmedzenia obísť tým, že investujú do ETF na zlato. Bitcoin však žiadne ETF v USA schválené nemá a alternatívy v podobne rôznych trustov (Grayscale Bitcoin Trust a podob.) už nie sú zďaleka také výhodné.
- Ďalšie regulačné obmedzenia – akákoľvek investícia do bitcoin futures kontraktov, napríklad na CME, si vyžaduje súhlas SEC a tieto investície môžu mať maximálne mesačnú dobu exspirácie, čo situáciu komplikuje. Pre podielové fondy jednoducho Bitcoin futures nie sú ideálnou voľbou, ak chcú investovať do Bitcoinu dlhodobo.
- Pre banky predstavujú investície do bitcoinu stret záujmov – mnohé veľké banky sú pritom samé o sebe veľkými finančnými správcami a kryptosektor vnímajú ako niečo, čo je pre nich potenciálne konkurenčné.
Pechman na záver skonštatoval: ,,Hoci bitcoiny pre mamutov z trhu ešte nepredstavujú priamu hrozbu nedostatok porozumenia a averzia k riziku vrátane neistôt týkajúcich sa regulácii spôsobujú, že väčšina globálnych profesionálnych správcov fondov v hodnotách stoviek biliónov dolárov sa vyhýba stresu z potenciálnej investície do novej triedy aktív.”
Dôležitosť Bitcoin ETF
Tieto príklady skvelo ilustrujú, aký potenciálny dopad na cenu Bitcoinu môže mať schválenie Bitcoin ETF, ktoré by investíciu podielovým fondom výrazne uľahčilo. Aj z toho dôvodu Americká komisia pre cenné papiere a burzu (SEC) prvé Bitcoin ETF stále neschválila, čo obhajuje tým, že cena Bitcoinu je ľahko manipulovateľná. Tento rok má na stole až 9 žiadosti, no je otázne, či dá súhlas aspoň jednej. Šance sú podľa analytikov o čosi väčšie, než v rokoch predošlých.
Zdroj: cointelegraph.com