Čo sa stane s kryptomenami keď zomrie ich majiteľ? Nuž ak poznal privátne kľúče len on a nezanechal po sebe žiadne inštrukcie, budú nenávratne stratené. Ako mnohé bitcoiny, ktoré boli vyťažené v prvých rokoch existencie a ľudia podcenili bezpečnú úschovu týchto prístupových údajov.
Kremačný inštitút sa rozhodol vypracovať na tuto tému štúdiu, v rámci ktorej oslovil krypotmenových investorov, rozdelil ich do generačných kategórii a spýtal sa ich, či už riešili túto problematiku.
Z prieskumu vyplynulo, že až 89% respondentov má obavy, čo sa stane s ich kryptomenovou investíciou v prípade ich smrti, no mnohí zároveň priznali, že tento problém zatiaľ aktívne neriešili.
Značná časť najmladšej generácie – investori medzi 18 až 40 rokmi, nemajú žiadny plán, ako odovzdať po smrti svoje krypotmenové bohatstvo. Iba 65% milenálov a 41% Zoomerov (Generácia Z) uviedlo, že vytvorili aspoň nejaký typ inštrukcii, pomocou ktorých sa dá dopracovať k ich digitálnym aktívam. Pokiaľ však ide o generáciu X (86%) a Baby Boomerov (94%), tí sú na takúto situáciu pripravení oveľa lepšie.
Na grafe nižšie môžete vidieť, aký typ odovzdania svojho kryptomenového bohatstva v prípade smrti uprednostnili investori podľa generácii. V prvom riadku je kategória “nezanechali žiadny plán” – tu dominuje generácia Z.
Inštitucionálnej dôvere, teda zverenie svojich aktív akreditovaným spoločnostiam, ktoré môžu v prípade smrti odovzdať daný majetok pozostalým, dôverujú najviac Baby Boomeri, no výraznú dôveru majú aj u Generácie X a nemalú aj u mileniálov. Aj z toho vyplýva, že väčšina investorov viac dôveruje pri úschove kryptomien tretím stranám (zmenárňa, custody riešeniam, správcom investičných fondov a podob.), než sebe samým formou držania kryptomien na peňaženkách, ku ktorým vlastnia privátne kľúče.
Zaujímavo pôsobí aj údaj o tom, že až 32% respondentov sa rozhodlo zanechať inštrukcie digitálnou formou – napríklad na USB kľúči či v počítači, čo rozhodne nie je bezpečné riešenie, ak je dané zariadenie pripojené k internetu.
Zdroj: cointelegraph.com