Tento míľnik znamená, že odmeny pre ťažiarov Bitcoinu (BTC) sa opäť znížili na polovicu, tentokrát z odmeny 6,25 BTC na 3,125 BTC za jeden vyťažený blok, ktorý sa v priemere ťaží 10 minút. V prepočte na deň sa odteraz ťaží už len 450 BTC, kým pred halvingom to bolo 900 BTC denne.
Od roku 2009 do roku 2012 a prvého halvingu Bitcoinu sa ťažilo v každom jednom bloku 50 BTC, od roku 2012 do roku 2016 do druhého halvingu to bolo 25 BTC, a od neho už len 12.5 BTC. Následne sa v roku 2020 po treťom halvingu znížila odmena len na 6.25 BTC, čo platilo až do skorých sobotňajších hodín 20. apríla 2024, kedy sa odmena znížila štvrtýkrát v histórii na súčasných 3.125 BTC.
Halving je naprogramovaný proces v protokole Bitcoinu, ktorý sa opakuje približne každé štyri roky, vždy po vyťažení 210 000 blokov. Hlavným cieľom halvingu je regulovať infláciu a riadiť vzácnosť Bitcoinu.
Znižovaním odmien pre ťažiarov sa efektívne spomaľuje rýchlosť, akou sú nové bitcoiny uvoľňované do obehu, čiže sa spomaľuje bitcoinová inflácia. Tento systém bude pokračovať až do roku 2140, kedy budú vyťažené všetky bitcoiny.
V súčasnosti existuje už viac ako 19,6 milióna vyťažených BTC, pričom zvyšných približne 1,4 milióna sa bude ťažiť práve do spomínaného roku 2140 (orientačne).
Odlišnosti so zlatom
Bitcoin je jediné vysoko kapitalizované aktívum, ktoré má infláciu nastavenú “v čase” a je nemenná. Znamená to, že ak by sa aj úsilie o ťažbu Bitcoinu výrazne zvýšilo, nič to na inflácii tejto kryptomeny nezmení.
Poznámka: Model inflácie nastavenej v čase majú aj niektoré menšie kryptomeny, ako je napríklad Litecoin či Bitcoin Cash.
Týmto sa Bitcoin odlišuje aj od zlata, s ktorým je častokrát porovnávaný. Aj zlato má obmedzené množstvo (aj keď na rozdiel od zlata jeho konečnú zásobu nevieme presne odhadnúť) a preto je vzácne. Lenže rastúca cena zlata poháňa aj úsilie o jeho ťažbu, čo v danom čase zvyšuje jeho infláciu. Prudký rast ceny zlata teda môže viesť k jeho vyššej inflácii, kým u Bitcoinu to neplatí.
Očakávania od halvingu
Kryptomenová komunita teraz netrpezlivo očakáva, aký vplyv bude mať halving na cenu Bitcoinu. Niektoré predpovede siahajú až k hodnote 250 000 dolárov za jeden Bitcoin už do roku 2025.
Halving je všeobecne vnímaný ako udalosť, ktorá pomáha k rastu ceny BTC. Naznačuje to najmä história, do ktorej sa vsádza aj tento predpoklad. Pri predošlých troch halvingoch totiž platilo, že Bitcoin v nasledujúcom období prudko stúpol na cene v stovkách (po roku 2020) až tisícoch percent (2012, 2016).
V čase písania článku sa cena Bitcoinu pohybuje okolo 64 000 dolárov, čo predstavuje 0,6% pokles za posledných 24 hodín. Za posledný týždeň je BTC v mínuse 5%, no od úvodu roka je v pluse 50% a za posledný rok až 121%.
Ťažiari sa pripravovali
Významní ťažiari Bitcoinu sa na túto udalosť dopredu pripravovali. Spoločnosť Marathon Digital nedávno oznámila plány na akvizíciu 200 MW ťažobného zariadenia v Texase za 87,3 milióna dolárov.
Konkurenčná firma Riot Platforms zase v decembri 2023 zakúpila 66 560 ťažobných zariadení od výrobcu MicroBT, čo predstavuje jedno z najväčších rozšírení hashrate v histórii firmy.
Niektorí ťažiari sa však môžu po halvingu dostať do problémov. Keďže sa ich odmena znížila o polovicu, tí ktorí hospodária najmenej efektívne, čiže majú drahé náklady na energie a menej efektívne stroje na ťažbu (ASICy), môžu byť vo veľkých finančných problémoch.
Cely biznis ťažiarov je v konečnom dôsledku založený na ich príjmoch z ťažby. Ak by cena BTC prudko klesla, mohlo by to teda viesť k bankrotu minimálne niektorých z nich. Iní môžu dočasne vypnúť ťažbu, čo by viedlo minimálne k poklesu hashrate.
Bitcoin je však pripravený aj na takýto scenár. Pokles ťažby by totiž viedol k úprave jej obťažnosti (mining difficulty) smerom nadol, čo by sa postaralo o to, že inflácia Bitcoinu by sa aj tak nezmenila.
Čo ovplyvňuje cenu
Je dôležité poznamenať, že halving nie je jediným faktorom ovplyvňujúcim cenu Bitcoinu.
Výkonnosť populárnych Bitcoin ETF v USA, ktoré sa obchodujú od januára a tiež nedávne schválenie Bitcoin ETF v Hongkongu a potenciálny záujem veľkých čínskych bánk o nákup Bitcoinu môžu mať tiež významný vplyv na jeho cenu v blízkej budúcnosti.
Na druhú stranu môže náladu na kryptotrhu zhoršiť nálada na akciových trhoch. Tie sa cely týždeň prepadávali a klesajú od nedávno dosiahnutých historických maxím. Prispieva k tomu horší výhľad týkajúci sa možného znižovania úrokových sadzieb v USA a tiež geopolitické napätie, či už ide o konflikt na Ukrajine, alebo Blízky východ, ktorý je aktuálne ostro sledovaný svetovými veľmocami.
Prípadná recesia alebo veľká korekcia na akciových trhoch tak môže so sebou stiahnuť dole aj Bitcoin. Tieto externé faktory sú tak najväčším rizikom pre pokračujúci kryptomenový bullrun, ktorý riadi práve Bitcoin.
Zdroj: Autor, Coingecko