Zlato v červených číslach
Minulý týždeň bol pre zlato katastrofálny. Jeho cena klesla o 11%, čo je najväčší týždenný prepad od roku 1983. Od vypuknutia vojny stratilo drahý kov viac ako 14% svojej hodnoty.
Len v piatok 20. marca sa spotová cena zlata pohybovala medzi 4 477 a 4 735 dolármi za uncu a uzavrela okolo 4 509 dolárov, čo bol denný pokles o 3%.
Zaujímavým paradoxom pritom je, že zlato sa historicky považuje za bezpečný prístav v časoch krízy. Investori totiž obvykle vsádzajú na to, že zlato si udrží hodnotu pri inflácii, páde mien alebo vojnovom konflikte. Tentoraz to ale takýto spôsobom zjavne nefunguje.
Prečo tomu tak je? Odpoveď je v rope. Vojna na Blízkom východe naštartovala ropný šok, ktorý znovu zapálil inflačné očakávania a prinútil americký Fed zostať pri prísnej menovej politike. Vyššia ropa znamená vyššiu infláciu a vyššie úrokové sadzby dlhšiu dobu — a zlato na tom trpí, hoci geopolitické pozadie by mu teoreticky malo pomáhať.
Do toho februárový index cien výrobcov (PPI – veľkoobchodná cena) ukázal rast až o +0,7%, čo výrazne prekonalo očakávania analytikov a vyhnalo výnos 10-ročných štátnych dlhopisov USA na 4,2 . To je pre zlato — ktoré nevyplatí žiadny úrok — priama konkurencia ktorá odlákala od cenného kovu ďalších držiteľov.
Predseda Fedu Jerome Powell tento týždeň zároveň potvrdil, že vyššie ceny energií v krátkodobom horizonte zatlačia infláciu nahor. Trhy po jeho komentároch a po ďalšom vývoji na Blízkom východe už oceňujú len 50-percentnú šancu na zníženie sadzieb v tomto roku a niektorí analytici dokonca hovoria o možnom zvyšovaní.
Top burzy
