Ťažba Bitcoinu (BTC) prešla za posledných 13 rokov výraznou transformáciou – od éry dominancie fosílnych palív k čoraz zelenšiemu energetickému mixu.
Kým ešte v roku 2011 tvorilo uhlie až 63% energie použitej na ťažbu, v roku 2024 je to už len 20%.
Vyplýva to zo správy zverejnenej organizáciou MiCA Crypto Alliance v spolupráci s analytickou platformou Nodiens.
Rozdielne trendy
Zatiaľ čo ťažba Bitcoinu sa postupne odpútava od fosílnych zdrojov, zvyšok sveta vykazuje opačný trend.
Z dát od Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) vyplýva, že globálna spotreba uhlia v roku 2024 dosiahla nový rekord – 8,8 miliardy ton. Vysoký dopyt po uhlí majú najmä rýchlo rastúce ekonomiky ako India, Indonézia a Vietnam.
V kontraste s tým ťažba Bitcoinu každoročne znižuje svoju uhlíkovú stopu v priemere o 8%.
Podiel obnoviteľných zdrojov v celkovej spotrebe ťažby naopak rastie priemerne o 5,8% ročne.
Do roku 2030 by sa podľa štúdie mohlo dosiahnuť až 74,3% podielu zelenej energie, v závislosti od cenového scenára a environmentálnych politík.
Päť konkrétnych scenárov
Správa pracuje s piatimi cenovými scenármi vývoja Bitcoinu do roku 2030, od pesimistického odhadu $10 000 za BTC až po extrémne optimistický scenár s cenou 1 milión USD.
S každým cenovým variantom sa mení aj predpokladaná spotreba energie a podiel obnoviteľných zdrojov.
- 10 000 USD/BTC – minimálna aktivita, nižšia spotreba
- 110 000 USD/BTC – základný scenár
- 250 000 USD/BTC – stredná projekcia, kde môže zelená energia tvoriť až 74,3%
- 500 000 USD/BTC – vysoký rast, vyššie energetické nároky
- 1 milión USD/BTC – extrémny nárast, ale aj vysoký tlak na čisté riešenia
Aj v prípade najvyšších cien sa však podľa dát od NYDIG očakáva, že celková spotreba Bitcoinu v roku 2030 nepresiahne 0,4% celosvetovej primárnej spotreby energie a bude predstavovať maximálne 2% globálnej výroby elektriny.
Top burzy
