Čínska centrálna banka (PBoC) zverejnia nove komuniké, v ktorom zopakovala svoju snahu potlačiť akékoľvek nezákonne aktivity súvisiace s obchodovaním kryptomien v Číne.
Čína oficiálne zakázala finančným inštitúciám podnikať s kryptomenami v roku 2017 a následne v prvej polovici roka 2021 bola súčasťou tlaku, ktorý viedol k exodusu ťažiarov Bitcoinu z tejto zeme.
Zmieňované nariadenia ešte z roku 2017 viedli k tomu, že pevninskú Čínu museli opustiť všetky popredné kryptomenové burzy, ktoré si našli svoje pôsobisko v iných krajinách, nuž a tie čerstvé z tohto roka, ktoré podporili aj tri hlavné platobné asociácie v Čine a regulátori jednotlivých čínskych provincii prinútili väčšinu bitocinových ťažiarov ukončiť svoju činnosť a hľadať si nové pôsobisko inde.
PBoC vo svojej čerstvej správe skonštatovala, že v snahe potlačiť kryptomeny uspela a že “naďalej bude pokračovať vo vytváraní vysokého tlaku s cieľom obmedziť ošiaľ okolo obchodovania s virtuálnymi menami.”
Nová správa Čínskej centrálnej banky zároveň opäť upozorňuje pred rizikami neregulovaných digitálnych aktív a uverejnená bola s jasným úmyslom odradiť akékoľvek podnikateľské subjekty v krajine pomýšľať nad pokračovaním svojho biznisu.
Zmieňované kroky PBoC s podporou čínskej vlády viedli v máji výraznému prepadu hashrate Bitcoinu, keďže čínski ťažiari mali historicky dominantný podiel na jeho ťažbe. V september 2019 sa ich podiel odhadoval až na vyše 70% z celkového hashrate a ešte nedávno na vyše 50%. Po ukončení ich ťažby klesol v máji hashrate Bitcoinu z rekordných 198 EH/s na 89EH/s. V súčasnosti sa však už opäť dostáva do rastúceho trendu.
Cieľ potlačiť Bitcoin a urýchliť adopciu digitálneho jüanu
Snahu čínskej vlády a centrálnej banky Číny potlačiť Bitcoin a ďalšie kryptomeny do úzadia si mnoho odborníkov vysvetľuje v súvislosti s pripravovanou čínskou národnou kryptomenou (CBDC) digitálnym jüanom, ktorý by mohol byť svetu veľkolepým spôsobom predstavený počas zimnej olympiády v Pekingu 2022.
Podľa správy centrálnej banky bol v júli, čiže minulý mesiac, použitý u 70,75 miliónov transakcií a do konca júla dosiahla hodnota týchto transakcií úroveň 34,5 miliardy juanov, respektíve 5 miliárd dolárov.
Digitálny jüan je podľa čerstvých dát podporovaný už u viac ako 20 miliónov peňaženiek, pričom vláda tlačí na komerčné banky, aby zintenzívnili proces jeho adopcie u obyvateľov. Každý zamestnanec pracujúci v čínskych bankácm by mal údajne za jeden rok priviesť k digitálnej peňaženke minimálne 300 klientov, pričom sľúbiť im za to môže rôzne benefity a darčekové predmety.
Digitálny jüan je na rozdiel od Bitcoinu silne centralizovanou kryptomenou, skrz ktorú môže Čína získať ešte lepší a dokonalejší dohľad nad peniazmi svojich obyvateľov, čo je v súlade s dlhodobými cieľmi a predstavami čínskej komunistickej strany.
Zdroj: decrypt.co
