Téma kryptomien centrálnych bánk, teda CBDC (Central Bank Digital Currency), bude v nasledujúcich rokoch čoraz horúcejšia. Svoje pilotné projekty týkajúce sa národných kryptomien rozbehla už väčšina významných centrálnych bánk, no a v Číne sa očakáva pompézne predstavenie digitálneho juanu celému svetu už počas budúcoročnej zimnej olympiády v Pekingu.
Národné kryptomeny, respektíve CBDC, majú potenciál dať centrálnym bankám ešte väčšiu moc, než majú v súčasnosti. Upozorňuje na to plátok Wall Street Journal. Téme sa podrobnejšie venoval jeho dlhoročný novinár James Mackintosh, ktorý upozornil, že jedným zo silných nástrojov, ktoré skrz CBDC budú môcť centrálne banky efektívne využiť, sú záporné úrokové sadzby.
Záporné úrokové sadzby sú azda posledným možným nástrojom, ktoré môžu centrále banky zapojiť do hry, ak budú chcieť uspieť v boji proti trhovej recesii. Pri zápornej sadzbe je totiž držanie peňazí v banke (aj odhliadnuc od inflácie) nevýhodné, pretože banka v takom prípade časť z týchto peňazí strháva. Inak povedané neodmeňuje vás úrokom za to, že si u nej držíte peniaze, ale naopak za ich držanie vás “trestá”. Cieľom záporných úrokov sadzieb teda je motivovať ľudí peniaze míňať, pretože sa im neoplatí šetriť ich na účte.
Pokiaľ ide o USA, záporné úrokové sadzby ešte údajne nie sú v hre, a skôr sa hovorí o ich zvyšovaní medzi rokmi 2022-2023. Aktuálne sú na veľmi nízkej úrovni 0.25%. V analýze Wall Street Journal sa však píše, že ak prídu CBDC, cesta k takýmto záporným úrokom bude jednoduchšia. Záporné úrokové sadzby sa pritom už v niektorých krajinách používajú – Japonská Bank of Japan ich drží na úrovni -0,1%, švajčiarska na –0,75%, no a Európska centrálna banka s nimi experimentovala v roku 2014, kedy ich dočasne dostala na záporných –0,5%.
Kryptomeny – hoc aj tie centrálnej banky – sú programovateľné peniaze. Ľahko u nich nastaviť pravidlá, obzvlášť za predpokladu, že by sa CBDC v budúcnosti stali jednými peniazmi (hotovosť by sa zakázala). Ak by teda ľudia nemali možnosť držať hotovosť, centrálna banka by získala skrz možnosť upravovať úrokové sadzby veľkú moc.
Okrem toho by centrálne banky mohli pri programovateľných peniazoch ovplyvňovať aj iné veci – teoreticky je možné, že by peniaze mali dátum konečnej platnosti, alebo by mohli byť použité len na určitý druh nákupu. V sci-fi scenároch, ktoré naznačil Wolfram Seidermann z G+D Currency Technology je teda možné, aby sa v prospech “zdravej ekonomiky” objavili v trhu peniaze, ktoré musíte minúť, inak o ne prídete. Alebo peniaze, za ktoré si kúpite len to, čo vám bude dovolené.
Aj tieto riziká obmedzujúce slobodu a súkromie sú dôvodom, prečo čoraz viac ľudí rozmýšľa nad neovplyvniteľnými peniazmi ako sú Bitcoin. Ten na rozdiel od CBDC nemá žiadneho šéfa, vedenie, prosto centralizovanú ústredňu. V budúcnosti ak sa stúpne moc v rukách centrálnych bánk vďaka CBDC a potenciálnemu zákazu hotovosti sa tak jedinou alternatívou voči nim môžu stať práve decentralizované kryptomeny.
Zdroj: cointelegraph.com
