Ako si spoločnosť osvojuje chytré a digitálne riešenia – časť 1.

V priebehu posledných týždňov sa svet doslova mení pred našimi očami. Niečo podobné by sme si ešte pred chvíľou nedokázali ani predstaviť. Po tom ako sme boli umiestnení do karantény, sociálne a ekonomické dopady na seba samozrejme nenechali dlho čakať. Môžeme ale na tejto situácii hľadať aj niečo pozitívne? 

Pandémia koronavírusu so sebou priniesla katastrofické dopady pre zdravotníctvo aj sociálne podmienky. To pochopiteľne v žiadnom prípade nemožno zľahčovať. Radi sa však pozeráme na pohár z polovice plný, než z polovice prázdny. A pokiaľ ide o šikovné technológie a inovatívne riešenia  pandémia priniesla celý rad pozitív a príležitostí.

Prečo efektívne a chytré technológie nemiluje každý?

Efektívne technologické riešenia sú už zo svojej podstaty vždy revolučné. Prinášajú totiž niečo nové a predovšetkým umožňujú robiť veci inak. Rýchlejšie, jednoduchšie. Príkladov je mnoho. Ešte dnes nemá veľa ľudí (predovšetkým tej staršej generácie) bankový účet a chodia vypĺňať a odosielať zloženky na poštu. Posielať si peniaze cez „chytrú“ banku Revoult je tiež jednoduchšie ako cez služby drvivej väčšiny tuzemských bánk. A technológie ako blockchain potom prinášajú podobnú revolúciu aj do oblastí ako je obeh tovaru v obchode či volebný systém …

Prečo ale potom “chytré technológie“ nemiluje každý? Človek je totiž od prírody tak trochu lenivým tvorom a len nerád sa učí niečomu novému. Starý spôsob sme si totiž už dokonale osvojili a vlastne nám ani toľko neprekáža. Prečo sa teda namáhať.

Pokiaľ ale týmto spôsobom bude uvažovať väčšina spoločnosti, múdre technologické riešenia budú mať veľký problém. Môžu byť akokoľvek prepracované, ale s ich adopciou medzi širokú verejnosť to bude aj tak zložité.

Bod zlomu – Zmena doslova cez noc

Potom ale prichádzajú takzvané body zlomu. Okamihy, keď sa celá hra zmení a nikto sa vás vlastne ani na nič nepýta. O tomto princípe pojednáva v rovnomennej knihe (Bod zlomu) americký autor Malcolm Gladwell (tiež autor „pravidlá“ o tom, že musíte akejkoľvek svojej činnosti obetovať najmenej 10 tisíc hodín práce, ak sa v nej chcete stať majstrami).

Už teraz je jasné, že sme sa podobného okamihu dočkali práve teraz v dôsledku pandémie koronavírisu. Jej dôsledky vidíme všade okolo nás. Učitelia základných škôl komunikujú aj so žiakmi prvého stupňa každý deň cez internet cez komunikačné platformy ako Skype alebo Zoom. A to vcelej krajine. Pritom na niektorých školách tvoril vrchol technologického vybavenia ešte na začiatku tohto roka len obyčajný dataprojektor.

Tie najväčšie firmy na svete poslali väčšinu svojich zamestnancov na home office – a hľa – zistili, že niektorí z nich tam už môžu pokojne zostať aj v budúcnosti. Dôsledok? Nebudú nútené prenajímať si toľko kancelárii. A tým to samozrejme nekončí. Zrazu sme si uvedomili, že celopodnikové porady „z očí do očí“ nie sú potrebné každý týždeň. Podobný príklad určite nájdete vo svojom pracovnom (alebo možno aj osobnom živote) aj vy.

Kto po kríze „vyhrá“?

Áno, je to smutné – ale podniky, ktoré sú postavené na turistickom ruchu či socializovaní sa, čakajú podľa všetkého veľmi neľahké časy. Na druhej strane mnoho technologických firiem a startupov hlási nárast tržieb aj v stovkách percent. Kým taký český Rohlík.cz ešte pred chvíľou dovážal potraviny domov iba obyvateľom Prahy, dnes už má riešenia aj pre ďalšie kraje. Rekordné obraty hlási Alza. A áno, búrlivé dianie prebieha aj v oblasti búrz a kryptomien.

Na počiatku leta 2020 je skrátka a dobre jasné, že stojíme na prahu novej spoločenskej a ekonomickej éry. A aj keď to samozrejme vôbec nie je o tom, kto „vyhrá“ alebo „prehrá“, niektorí ľudia a firmy vyjdú lepšie pripravení a budú sa mať lepšie ako tí ostatní. V rámci tohto nového seriálu by sme sa preto radi pozreli bližšie na technologické fenomény, ktoré sa podľa nášho názoru už čoskoro dotknú nás všetkých.