Dvanásť rokov ticha a zrazu pohyb
V marci 2026 sa prebudila peňaženka, ktorá bola takmer 12 rokov úplne nečinná, aby následne odoslala približne 20 BTC, teda zhruba milión dolárov, veľkému správcovi kryptomien. O tri týždne neskôr sa takmer rovnaká suma vrátila späť. Rozdiel bol len 4 500 satoshi, čiže približne tri doláre.
Peniaze sa vracali v troch splátkach počas troch po sebe idúcich dní – konkrétne sedem, sedem a šesť bitcoinov. Analytik Bennet sa domnieval, že okrúhle čísla zodpovedajú dennému limitu na výber, ktorý si stanovil správca.
Čo bolo však najzvláštnejšie, v máji potom majiteľ celú sumu poslal na adresu, z ktorej sa mince už nikdy nedajú minúť. Inak povedané, spálil ich.
Päť peňaženiek a stopa k Mt. Gox
Analytická firma Chainalysis následne našla päť adries so silnými znakmi spoločného vlastníka. Všetkých päť dostalo prvé prostriedky naraz v apríli 2014 a každá poslala takmer rovnakú dolárovú sumu na tú istú vkladovú adresu burzy. Pracovali striedavo, keďže aktivita jednej vždy skončila predtým, než sa rozbehla ďalšia.
Väčšina mincí vedie k burze Mt. Gox, ktorá skrachovala vo februári 2014. Majiteľ teda pravdepodobne patrí medzi prvých držiteľov, ktorí stihli svoje bitcoiny vybrať včas.
Zaujímavá je aj staršia stopa. Jedna z adries poslala medzi rokmi 2022 a 2024 spolu 19,6 BTC v šesťdesiatich transakciách. Hoci cena bitcoinu za ten čas vzrástla štvornásobne, až päťdesiatosem z týchto prevodov malo v momente odoslania hodnotu približne 10 400 dolárov. „Vyzerá to na plánovanú likvidačnú stratégiu,“ dodáva Bennet. Množstvá v bitcoinoch pritom kolísali od 0,15 do 0,62 BTC.
Prečo to niekto urobil
Jasné vysvetlenie nemá ani Chainalysis. „Nemáme jasné vysvetlenie, prečo by majiteľ presunul dlho spiacu zásobu cez správcu, získal späť približne rovnakú sumu a potom ju zámerne spálil,“ priznáva firma.
Ponúka sa viacero možností. Mohlo ísť o test, či stará peňaženka a prístup k nej po rokoch ešte fungujú. Mohla to byť snaha o súkromie, lebo prechod cez zbernú peňaženku správcu zamotá ďalšie sledovanie mincí na blockchaine. V hre je aj daňový alebo regulačný dôvod.
Najodvážnejšiu teóriu má Bennet, podľa ktorého mohlo ísť o „veľmi bohatého jednotlivca bez dedičov, ktorý sa rozhodol natrvalo spáliť svoje mince a tým verejne znížiť celkovú ponuku bitcoinu“.
Celý prípad je pritom len časťou väčšej záhady. Dňa 27. mája 2026 zhorelo dokopy 107 BTC v hodnote okolo 8,3 milióna dolárov.
Analytici z tímu Lookonchain, ktorí to spozorovali, boli struční: „Spáliť takú obrovskú sumu peňazí je jednoducho neuveriteľné.“ Blockchain zachytil každý jeden krok, no motív majiteľa neprezradí, to môže len on sám a preto dôvod ničenia pravdepodobne zostane záhadou navždy.
Top burzy
