Analytici prestížnej investičnej spoločnosti VanEck prichádzajú s odvážnou dlhodobou predikciou, ktorá vykresľuje najväčšiu kryptomenu Bitcoin (BTC) ako fundamentálnu súčasť budúceho finančného systému.
Podľa ich najnovšej správy by cena za jeden Bitcoin mohla do roku 2050 dosiahnuť úroveň 2,9 milióna dolárov. Tento základný scenár počíta s ročnou mierou rastu (CAGR) na úrovni 15%, pričom kľúčovým motorom má byť adopcia kryptomeny ako prostriedku na vyrovnanie v medzinárodnom (5–10%) aj domácom (5%) obchode.
https://twitter.com/BitcoinMagazine/status/2009310270078759029
Vedúci výskumu digitálnych aktív Matthew Sigel a senior analytik Patrick Bush zdôrazňujú, že táto trajektória nie je o krátkodobej špekulácii.
„Bitcoin v tomto rámci nie je taktickým obchodom; funguje ako dlhodobé zabezpečenie (hedge) proti nepriaznivým výsledkom menových režimov,“ uviedli analytici vo svojej správe.
Rast globálnej likvidity a znehodnocovanie fiat mien budú podľa nich primárnymi katalyzátormi, ktoré Bitcoin posunú z pozície špekulatívneho aktíva do roly stabilného uchovávateľa hodnoty, ktorý rieši štrukturálne nedostatky systému štátneho dlhu.
Pokiaľ by sa naplnil model, v ktorom Bitcoin získa 5 až 10-percentný podiel na globálnom obchode, jeho využitie by bolo porovnateľné s dnešným postavením britskej libry.
Dáta zo systému SWIFT zo septembra 2025 ukazujú, že dominantné postavenie si drží americký dolár (USA) s podielom 47,8%, nasledovaný eurom. Japonsko a Čína so svojimi menami uzatvárajú prvú päťku. Ak by sa predikcia VanEck naplnila, Bitcoin by v roku 2050 predstavoval 1,66% svetových finančných aktív.
Alternatívne scenáre a úloha centrálnych bánk
Správa spoločnosti VanEck však neponúka len optimistický pohľad, ale pracuje s viacerými variantmi vývoja.
V takzvanom „medveďom“ (pesimistickom) scenári by sa Bitcoin obchodoval v roku 2050 len za 130 000 dolárov, čo by znamenalo ročný rast iba o 2%.
Naopak, extrémne optimistický „býčí“ scenár hovorí o cene až 52,4 milióna dolárov za mincu pri 20-percentnom ročnom raste. Tieto čísla závisia najmä od toho, ako sa k digitálnemu zlatu postavia centrálne banky.

Analytici odhadujú, že centrálne banky by mohli v budúcnosti držať až 2,5% svojich aktív práve v Bitcoine. Tento trend je už dnes pozorovateľný v krajinách, ktoré čelia sankciám, ako sú Venezuela, Irán či Rusko, kde sa kryptomeny využívajú na obchádzanie tradičných finančných obmedzení.
Krajiny G7 zatiaľ v adopcii zaostávajú. „Zatiaľ čo krátkodobá cenová akcia zostáva funkciou globálnych cyklov likvidity a pákového efektu, dlhodobý nárast hodnoty bude ťahaný konvergenciou Bitcoinu so štrukturálnymi nedostatkami systému štátneho dlhu,“ dodávajú experti z VanEck.
Zaujímavosťou je, že aktuálny odhad 15% ročného rastu je konzervatívnejší než predikcia z decembra 2024. Vtedy VanEck odhadoval, že vytvorenie strategickej rezervy vo výške 1 milióna mincí v USA by mohlo do roku 2049 znížiť americký národný dlh o 35%.
Aj keď sa trh začiatkom roka 2026 potýka s miernym ochladením, inštitucionálny pohľad zostáva zameraný na desaťročia dopredu.
Top burzy










