Kryptomeny sľubujú maximálnu istotu, že zostanú vaše financie v rukách len a len vás samotných. Nikto, kto k nim nepozná prístupy, vám ich nemôže vziať ani zabaviť. Je to však vždy dobre? Čo sa stane, ak prístupy stratíte aj vy sami? O tom by vedel rozprávať človek, ktorý takto prišiel o bitcoiny v hodnote 900 miliónov dolárov! A práve na jeho príbeh i základy tzv. self-custody sa dnes pozrieme.
Kde sa kryptomeny nachádzajú?
Najprv si však rozoberme, kde kryptomeny nájdeme a či sme naozaj jediní, kto má teda k vašim kryptomenám prístup. V jednoduchosti, kryptomeny neexistujú fyzicky, ide len o zápisy v databáze zvanej blockchain. Takže keď uvidíte na internete reklamy na zlaté mince s logom Bitcoinu za zlomok jeho ceny, samozrejme si tým žiadnu kryptomenu nekupujete. Aj preto skutočne platí, že kto nepozná váš privátny kľúč, nie je schopný s vašim kryptom nijako manipulovať. Aspoň teda v prípade Bitcoinu.
Tu je totiž dôležité rozlišovať dva hlavné spôsoby úschovy. Prvý, ten tradičný, označujeme ako self-custody, teda priamo vlastnú správu svojich kryptomien. V tomto prípade naozaj môže s kryptomenami na blockchaine hýbať (odosielať ich na iné adresy, vykonávať zámenu na blockchaine, …) len ten, kto k nim drží privátny kľúč – teda základný prístup, pomocou ktorého podpisujeme transakcie (presun kryptomien na blockchaine). Kto ho nemá, krypto z vás bez jeho odhalenia jednoducho nedostane.
Iným prípadom sú však kryptomeny držané na burzách a pod. V tomto prípade drží všetky prístupy daná burza či iná inštitúcia, ktorej sú majetkom. Vy máte iba pohľadávku voči nej. Rovnako tak každá transakcia, ktorú chcete vykonať, závisí od správania burzy. Ak chcete vybrať, musíte počkať, kým burza výber uskutoční za vás. Ak chcete zameniť krypto, mení sa iba zápis na vašom účte – priamo na blockchaine sa nemusí diať vôbec nič (a pravdepodobne ani nebude). A ak sa napr. štát rozhodne vaše kryptomeny zabaviť, burza musí dodržiavať zákony a vaše kryptomeny prinajmenšom zmraziť.
Čo ak stratím kryptomeny?
Z toho jasne vyplýva, že self-custody so sebou nesie množstvo výhod. Burzy sú vhodné najmä pre jednoduchosť obchodovania. Preto sa vo svete kryptomien všeobecne hovorí, že na burze držím kapitál na trading, dlhodobo držené kryptomeny mám na vlastnej hardvérovej peňaženke. A ja nemôžem inak než súhlasiť. Napriek tomu som sa však stretol už s tolkými ľuďmi, pre ktorých sa samostatná správa kryptomien stala osudnou. Ak totiž stratíte prístupy k svojim samostatne držaným kryptomenám, stále platí, že sa k nim nikto nemôže dostať. Teda ani vy!
Vyhodené či spálené hard disky so zálohami peňaženiek, aktualizácie prehliadača s nezálohovanými peňaženkami, prístupy ku kryptomenám na vykradnutých cloudových úložiskách… To je len drobný výpočet reálnych prípadov, ako je možné o kryptomeny úplne prísť. Krása self-custody so sebou tak nesie aj množstvo rizík a je dôležité vždy myslieť na maximálnu bezpečnosť a dostupnosť svojich záloh (seed fráz či privátnych kľúčov)!
Často opomínanou súčasťou tohto problému je aj riešenie dedičstva, keď nikto nepozná prístupy k peňaženkám alebo dôjde k náhlej strate pamäti. Ak teda spravujem svoje kryptomeny sám a chcem získať maximálne výhody sveta kryptomien, je vždy nutné mať tieto extrémy podchytené.
Ako stratiť 8 000 bitcoinov?
Dopadnúť totiž môžete aj ako James Howells. Ten na nedostatočnom zálohovaní peňaženiek prišiel o naozaj neuveriteľné peniaze. Strata 8 000 bitcoinov by totiž pri dnešných cenách znamenala prístup k až 900 miliónom dolárov! Ako sa mu niečo také podarilo?
Bitcoiny za miliardu stratené v zemi: Príbeh Jamesa Howella pokračuje nečakaným spôsobom!
Veľmi jednoducho! A to je práve to najhoršie. Howells si totiž v roku 2013 pri upratovaní jednoducho pomýlil hard disk a disk s prístupmi k peňaženke nechal na chodbe v čiernom vreci. A jeho bývalá priateľka na nič nečakala, vzala vrece s odpadkami, vyhodila ho a takmer 20 miliárd korún pri súčasných cenách skončilo na skládke v Newporte.
Na skládke, medzi odpadkami, tak leží taká suma. Niet preto divu, že sa Howells aktívne snaží už dlhú dobu získať svoj stratený disk späť. Zatiaľ však bez úspechu. V roku 2021 dokonca priamo mestu ponúkol úhradu všetkých nákladov na pátranie po hard disku. A okrem toho odmenu vo výške 25% z celkového obnosu na peňaženke. Na tej sa však nachádza viac než 1,4 milióna ton odpadu, a mesto tak hľadanie opakovane odmieta, keď cituje svoje nastavené pravidlá na ochranu životného prostredia. Ani cez (neúspešnú) žalobu mesta sa mu však dodnes kryptomeny získať späť nepodarilo.
