Väčšina ľudí si predstavuje príchod takzvaného Q-day, teda momentu, kedy kvantový počítač dokáže prelomiť bežne používanú kryptografiu, ako dramatickú udalosť. Podľa Christophera Smitha, generálneho riaditeľa a spoluzakladateľa Quantus Network, to tak ale s najväčšou pravdepodobnosťou nebude.
„Keď vám niekto prelomí kľúč, nedostanete správu s vysvetlením, ako to urobil,“ povedal Smith pre Cointelegraph. Dostatočne výkonný kvantový počítač totiž dokáže odvodiť súkromný kľúč z verejného kľúča, ktorý je viditeľný priamo v blockchaine. Útočník by tak mohol presunúť prostriedky bez toho, aby prelomil samotnú peňaženku, zariadenie alebo systémy burzy.
Práve preto je Q-day mimoriadne ťažké odhaliť. Pri krádeži z dobre zabezpečenej organizácie by podľa Smitha „jediným forenzným dôkazom bolo, že k žiadnemu vlámaniu nedošlo“. Jeho varovanie prichádza v čase, keď pokroky v kvantových algoritmoch znižujú odhadovaný počet zdrojov potrebných na prelomenie eliptickej kryptografie, na ktorej stoja veľké blockchainy.
Prvým cieľom nemusí byť Satoshiho bitcoin
Veľká časť obáv okolo Q-day sa točí okolo toho, čo sa stane, ak niekto prelomí kľúče k odhadovaným bitcoinovým rezervám Satoshiho Nakamota, ktoré majú v súčasnosti hodnotu približne 63 miliárd dolárov. Trh sa bojí, že by mohli byť naraz vyhodené na predaj.
Smith si však myslí, že prvými cieľmi budú skôr vojenské systémy a štátne tajomstvá, kým útočníci z krypto sveta pôjdu po ešte hodnotnejších kľúčoch. „Ak sa zameriam na blockchain, aký je najcennejší kľúč? Pravdepodobne je to mintingový kľúč Tetheru,“ uviedol Smith. Myslí tým kľúč, ktorý umožňuje vytváranie nových stablecoinov USDT, ktoré sú rovné dolárom.
Kvantový útočník by tak mohol vyraziť tokeny doslova z ničoho pomocou administratívnej peňaženky a vyhodiť ich na trh skôr, než by emitent stihol zareagovať. Spomínaný USDT beží na viacerých sieťach a niektoré z nich už aktívne pracujú na migrácii na postkvantovú kryptografiu.
Sean Cheetham, bezpečnostný výskumník z Blockchain Capital, si zas myslí, že útočník by skôr zamieril na horúce peňaženky búrz, teda tie, ktoré nevyvolajú okamžitý poplach, než aby siahol na Satoshiho mince.
Kedy príde Q-day, sa nikto neodváži presne povedať
Zhoda na termíne príchodu Q-day medzi odborníkmi neexistuje. Spoločnosť Google v marci tohto roka zrýchlila svoj harmonogram postkvantovej migrácie na rok 2029 po tom, čo výskum s pomocou umelej inteligencie ukázal, že eliptickú kryptografiu možno prelomiť s výrazne menším počtom fyzických qubitov, než sa pôvodne predpokladalo. Podobný cieľový rok, teda 2029, má aj čip Majorana 2 od Microsoftu.
Generálny riaditeľ spoločnosti NGRAVE, Roy Blackstone, tvrdí, že staršie odhady nepočítali s tým, aké rýchle bude tempo vývoja umelej inteligencie popri kvantových technológiách.
Smith odhaduje, že šanca na príchod Q-day do roku 2028 je zhruba päťdesiat na päťdesiat, keďže pokroky v algoritmoch a hardvéri robia prognózy čoraz menej spoľahlivými. Cheetham naopak považuje za takmer istý príchod až v prvej polovici tridsiatych rokov.
Michael Coates, bezpečnostný riaditeľ Solana Foundation, sa odhadu radšej vyhol úplne. Povedal len, že podľa ľudí z odvetvia je Q-day už desať rokov stále „päť rokov ďaleko“, dnes už azda len štyri.
Neistota však nie je dôvodom na odkladanie príprav. Viacero blockchainov už s migráciou na postkvantové podpisy začalo. Napríklad sieť Tron oznámila nasadenie postkvantových podpisov podľa štandardov NIST, s testnetom v druhom a mainnetom v treťom štvrťroku tohto roka.
Naopak, Bitcoin aj Ethereum zostávajú zatiaľ len v štádiu diskusií bez záväzných záväzkov.
Top burzy
