Čo sa deje na trhu so štátnymi dlhopismi?
Koncom mája 2026 sa výnos 30-ročného amerického štátneho dlhopisu vyšvihol nad hranicu 5,14% a výnos 10-ročného japonského vládneho dlhopisu dosiahol 2,8%, čo je úroveň, akú sme naposledy videli koncom 90. rokov.
Tieto čísla vyzerajú na prvý pohľad sucho, lenže za nimi sa skrýva obrovské napätie v globálnom finančnom systéme.
Prečo je to dôležité? Dlhopisy sú tradične považované za „bezpečný prístav“ pre investorov. Keď ich výnosy stúpajú, znamená to, že investori požadujú vyšší výnos za to, že vôbec tieto cenné papiere drží. Inými slovami, prestávajú im dôverovať natoľko ako predtým.
Spojenie prekonania hranice 5,14% na americkom 30-ročnom dlhopise a japonského 10-ročného dlhopisu na úrovni 2,80% vyčerpáva globálnu likviditu a ohrozuje samotnú infraštruktúru tradičného bankového systému.
Shang Wu, senior analytik kryptomenového obchodného miesta BitMEX, to komentuje jasne: „Centrálne banky sú zahnané do kúta. Musia si vybrať medzi kolapsom štátneho dlhu a znehodnotením svojich mien.“
Situáciu navyše komplikuje japonský kontext. Japonsko desaťročia fungovalo ako lacný zdroj peňazí pre globálnych investorov. Tí si požičiavali v jenoch za minimálne úrokové sadzby a tieto prostriedky investovali do výnosnejších aktív na Západe. Táto éra sa teraz definitívne končí, keďže aj japonská centrálna banka zvyšuje úroky a japonské dlhopisy začínajú konkurovať tým americkým.
Prečo zvyšovanie úrokov nepomôže a čo z toho má Bitcoin?
Za normálnych okolností by centrálne banky bojovali s infláciou zvyšovaním úrokových sadzieb. Vyššie sadzby zdražujú pôžičky, ľudia menej míňajú a ceny prestanú rásť. Tentokrát je však tento nástroj takmer nepoužiteľný, keďže americký štátny dlh presiahol 39 biliónov dolárov.
Úrokové platby na americkom národnom dlhu sú v roku 2026 o 6,1% vyššie ako rok predtým a stali sa druhou najväčšou výdavkovou kategóriou v štátnom rozpočte, čím prekonali všetky ostatné položky okrem sociálneho zabezpečenia.
Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že tieto ročné náklady vzrastú z 1 bilióna dolárov v roku 2026 na 2,1 bilióna dolárov do roku 2036. Ak by teda Fed výrazne zvýšil sadzby, vláda by jednoducho nebola schopná obsluhovať vlastné dlhy.
Podľa Wu a makroekonómky Lyn Alden centrálne banky pravdepodobne siahnu po skrytej forme tlačenia peňazí, napríklad cez kontrolu výnosovej krivky alebo nepriame nákupy dlhopisov. Výsledkom bude ďalšie oslabenie kúpnej sily mien, čo hrá do karát Bitcoinu ako aktívu s pevne obmedzenou ponukou.
„Pre Bitcoin bude nadchádzajúca volatilita krátkodobo chaotická, avšak slúži ako ultimátny štrukturálny vietor do plachiet pre dlhodobý supercyklus,“ tvrdí Wu.
Podobne uvažuje aj makrostratég Raoul Pal. Podľa neho rastie pravdepodobnosť vstupu trhov do supercyklu, keďže tlak na monetizáciu dlhov a historicky rozsiahly globálny investičný boom môžu výrazne zvýšiť cenu Bitcoinu.
Jeho odhadovaná cena dosiahnutá do konca roku 2026 je 450 000 dolárov za 1 BTC, pričom tento scenár závisí od toho, či centrálne banky naozaj začnú pumpovať likviditu.
Je ale dôležité dodať, že krátkodobo môže byť situácia opačná. Keď výnosy 30-ročného amerického dlhopisu dosiahli 5%, kým Bitcoin stagnuje alebo mierne klesá, keďže investori si uvedomujú, že pri takto atraktívnom bezrizikovom výnose nie je dôvod podstupovať riziko spojené s kryptomenami.
Dlhodobý príbeh je však diametrálne odlišný: ak vlády nedokážu dlhy splácať a meny sa znehodnocujú, tvrdé peniaze ako Bitcoin získajú.
Top burzy
