Ak budete ako slovenský daňový rezident budúci rok realizovať zisk predajom kryptomien, zaplatíte daň v rozsahu od 34 do 40 percent. Ide o kombináciu dane z príjmu (19 až 25 percent podľa výšky zdaňovaného zisku) plus 15 zdravotných odvodov.
Nakoľko parlament schválil zvýšenie zdravotných odvodov na 15 percent, ide ešte o jednopercentné navýšenie oproti súčasnému stavu, ktorý platil do konca roka 2023.
Do platnosti sa tak žiaľ napokon nedostane zákon z dielne Petra Cmoreja a predošlej vlády, ktorý mal tieto drakonické podmienky pre zdaňovanie kryptomien zrušiť a zaviesť okrem iného časový test 1 rok, po ktorého splnení by daňovník platil namiesto 33 či 39 percent, len 7% daň. Súčasťou vtedajších zmien bolo aj zrušenie zdravotného odvodu (14 percent).
Cmorejová novela bola schválená v parlamente a podpísala ju aj prezidentka Zuzana Čaputová, avšak nová vláda zostavená po predčasných jesenných voľbách túto novelu v decembri anulovala. Stalo sa tak v rámci širších daňových úprav, skrz ktoré plánuje vyzbierať do štátneho rozpočtu budúci rok až 1,5 miliardy eur. Viac o všetkých daňových zmenách, ktoré čakajú Slovákov, sme písali na FTnews.sk.
Povedú vyššie dane k vyšším príjmom do rozpočtu?
Peter Cmorej pri obhajobe zavedenia nižších daní pri predaji kryptomien argumentoval, že lepšie podmienky budú Slovákov motivovať priznávať zisk a zaplatiť z neho daň, čo napokon povedie k tomu, že do štátnej kasy sa dostane viac peňazí. Tomuto argumentu nenahrávajú do karát len domnienky, ale aj fakty.
Tie sú také, že za súčasných podmienok (ktoré sa od budúceho roka ešte zhoršia), Slováci platia dane z predaja kryptomien v minimálnych sumách.
Cmorej zistil aj konkrétne čísla a uverejnil ich na svojom FB profile. Slováci priznali v predošlých rokoch nasledujúce výnosy z predaja kryptomien:
- 645 tisíc eur za rok 2022
- 4,627 milióna eur za rok 2021
- 457 tisíc eur za rok 2020
- 451 tisíc eur za rok 2019
- 755 tisíc eur za rok 2018
K týmto číslam je potrebné doplniť jedno kľúčové číslo – čiastku 33 miliónov eur. Ide o sumu, ktorú chce štát vyzbierať zo zisku z predaja kryptomien od Slovákov v roku 2024 na základe toho, čo je uvedené pri zákone, ktorý schválil parlament a skrz ktorý chce vyzbierať do rozpočtu spomínaných 1,5 miliardy eur. To znamená, že štát si myslí, že z roka na rok stúpne ochota Slovákov zaplatiť daň z kryptomien viac než 50-násobne.
Úprimne, už na prvý pohľad to znie nereálne. Skúsme k tomu dodať ešte dôležité skutočnosti, ktoré scenár, ktorý si predstavuje vláda, absolútne podkopávajú.
Tou prvou je, že vyššie dane ľudí nemotivujú priznávať zisky, skôr naopak. To vedie napríklad k tomu, že opúšťajú Slovensko a menia daňovú rezidenciu. V niektorých prípadoch doslova možno hovoriť o odlive slovenských mozgov do zahraničia, čo je minimálne veľká škoda pre celé Slovensko.
Druhý dôvod je oveľa praktickejší. Kryptomenový rok 2023, za ktorý by mohli Slováci platiť dane v roku 2024 (a údajne priniesť do rozpočtu 33 miliónov eur), nebol síce najhorší, ceny kryptomien stúpali (najmä v druhej polovici), no väčšina z krytomien je stále pod svojimi historickými maximami vrátane najsledovanejšieho Bitcoinu, ktorý na maximum z roka 2021 ($69 000) stráca stále až 38%. A to je k maximám z veľkých kryptomien najbližšie. Väčšina altcoinov je na tom omnoho omnho horšie.
Znamená to, že väčšina Slovákov je pravdepodobne so svojou krypto investíciou v mínuse, alebo len v miernom pluse, a jednoducho nemá ani aký zisk za rok 2023 realizovať. Väčšina krypto investorov zároveň počíta s tým, že ich investícii sa bude budúci rok dariť viac a teda kryptomeny v roku 2023 vôbec nepredávali. A ak ich nepredávate, nerealizujete zisk, čiže logicky nevzniká daňová povinnosť.
Najvyššie dane z kryptomien zaplatili Slováci v roku 2021, sumu 4,6 milióna eur. Dôvod bol ten, že rok 2021 bol úspešným rokom, kedy celý kryptotrh posilňoval a Bitcoin a mnohé iné kryptomien vytvárali nové maximá.
Aby sme to zhrnuli. Predstava, že v čase, kedy je väčšina investícii stále v mínuse, alebo len v miernom pluse, povedie k tomu, že z roka na rok zaplatia Slováci o 50x vyššiu daň popri zohľadnení, že celková daň ešte stúpla o jedno ďalšie percento, pôsobí ako niečo, čo úprimne bez ohľadu na kabát nemá veľkú šancu na úspech. Až to pôsobí tak, akoby číslo 33 miliónov eur bolo vytvorené hodením šípky na stenu s niekoľkými náhodnými číslami od 10 do 99, za ktoré sa doplnilo 6 núl.
List prezidentke Zuzane Čaputovej
Nová vláda nové daňové opatrenia, skrz ktoré chce vyzbierať do rozpočtu 1,5 miliardy eur, už schválila a prehnala schvaľovacím procesom v parlamente s dostatočnou väčšinou. Do platnosti tak vojdú 1. januára 2024.
Situácia by sa ešte mohla zmeniť, ak by pani prezidentka Zuzana Čaputová ich zákon “vetovala” a poslala ho na opätovné prerokovanie do parlamentu. Ak by sa tak stalo koncom roka, čiže v týchto dňoch, parlament by zrejme nestihol jej namietku včas zvrátiť.
Takýto scenár sa síce javí byť ako nepravdepodobný, no zo strany kryptomenovej a investičnej komunity vznikol pokus upozorniť prezidentku na problémové pasáže aj s vysvetlením, že vyššie dane neprinesú do rozpočtu viac peňazí, ale skôr môžu mať opačný negatívny efekt.
Konkrétne jej bol adresovaný list “Žiadosť o neprijatie zákona o “konsolidácii” verejných financií”. Ide 7-stranový dokument, ktorý obsahuje dôkladne rozpísané 4 kľúčové body, ktoré by mala prezidentka zohľadniť pri svojom rozhodnutí.
List si môžete stiahnuť aj vy v PDF forme na nasledujúcom odkaze.
Dopĺňame, že pod list sa podpísalo niekoľko zástupcov kryptomenovej a investičnej komunity na Slovensku vrátane Lukáša Steinigera, firiem FINAS, FUMBI, Petra Cmoreja, či zástupcov komunitných projektov ako sú webstránky kryptonovinky.sk, kryptomagazin.sk, projekt Trader 2.0, konferencia CryptoVestibull či spoločnosť Bitcoinmat.sk.
