ROZHOVOR: Zdaňovanie zisku z predaja kryptomien na Slovensku (2021)

Téma zdaňovania kryptomien je vzhľadom na aktuálne obdobie a tiež na súčasný prudký rast ich trhových cien horúcou témou. Oslovili sme Lukáša Steinigera zo spoločnosti STEINIGER | law firm, ktorý sa špecializuje na túto problematiku, aby nám odpovedal na niekoľko základných otázok.

Ahoj Lukáš. Na úvod by som ťa poprosil, aby si sa stručne predstavil. Jednak seba samého, ale aj tvoju firmu, ktorá ponúka okrem iného aj služby týkajúce sa zdaňovania kryptomien na Slovensku.

Moje meno je Lukáš Steiniger, som právnik v advokátskej kancelárii STEINIGER | law firm a zakladateľ účtovno-poradenskej firmy Wellbens. V mojej praxi sa zameriavam najmä na oblasť duševného vlastníctva, financií a daní, a keďže som aj veľký kryptonadšenec a libertarián, súčasťou môjho každodenného života sa stali prirodzene aj kryptomeny (virtuálne meny), ktorých právno-daňová problematika a štrukturovanie podnikania s nimi mi aktuálne zaberá veľkú časť môjho programu.

Pokiaľ ide o kryptomeny a služby, ktoré v rámci našich firiem ponúkame, tak od vedenia účtovníctva a daňového poradenstva, sa zameriavame na otázky finančnej regulácie spojenej s investovaním a kryptomenami, budovaním právne legitímnych podnikateľských modelov pre kryptoprojekty, ako aj právne poradenstvo pri zakladaní spoločností, nastavovaní akcionárskych vzťahov či vzťahov s investormi. Celkovo sa však snažíme spájať u nás komplexné poradenstvo pod jednu strechu, a síce právo, dane a účtovníctvo, aby klient nemusel behať po 3 rôznych poradcoch, ale mal to pekne na jednom mieste, zosúladené, premyslené a efektívne nastavené.

Mohol by si na úvod zhrnúť aktuálny stav zdaňovania ziskov z kryptomien platný k marcu 2021 pre fyzickú osobu, keďže väčšina divákov patrí do tejto kategórie?

Na Slovensku máme tzv. progresívne zdaňovanie. Sadzba dane z príjmov pre fyzickú osobu je aktuálne 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne sumu rovnajúcu sa 176,8 – násobok sumy platného životného minima. Pre rok 2020 predstavovala túto hraničnú hodnotu suma vo výške 37.163,36 eur a pre rok 2021 je to suma vo výške 37.981,94 eur. Ak presiahne Váš základ dane túto sumu, dostávate sa už do roviny vyššej sadzby dane, ktorá je 25%. Treba však upozorniť, že touto vyššou sadzbou nezdaňujete celú sumu, ale len sumu presahujúcu vyššie uvedenú hraničnú hodnotu.

Pri ostatných príjmoch podľa § 8 zákona o dani z príjmov, do ktorých zaraďujeme aj príjmy z predaja virtuálnej meny, treba ešte počítať zo zdravotným odvodom, ktorý je vo výške 14%. Taktiež je na tomto mieste vhodné pripomenúť, že pri ostatných príjmoch podľa § 8 zákona o dani z príjmov nie je možné vykázať daňovú stratu a preto si môže fyzická osoba uplatniť preukázateľné daňové výdavky len do výšky zdaniteľných príjmov.

V prípade živnostníkov je sadzba dane rovnaká ako som popísal vyššie u fyzických osôb nepodnikateľov. Za rok 2020 však platí výnimka, podľa ktorej je možné uplatniť zníženú sadzbu dane z príjmov vo výške 15 %, ak zdaniteľné príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov nepresiahnu za rok 2020 hranicu 100.000 eur. Táto výnimka platí aj pre rok 2021, avšak hranica sa znížila na úroveň sumy vo výške 49.790 eur a zároveň musíte spĺňať definíciu mikrodaňovníka.

Predstavme si teraz situáciu, že držiteľ Bitcoinu alebo inej kryptomeny sa rozhodne Bitcoin teraz predať a jeho zisk bude 60 000 EUR. Musel by teda zaplatiť daň až vo výške 25% plus zdravotné poistenie. Bol by však schopný dostať sa do kategórie 19% + zdravotné poistenie takým spôsobom, že polovicu zisku tj. 30 000 EUR si prevedie na účet z burzy tento rok a ďalších 30 000 EUR až v budúcom roku? Prípadne zvyšných 30 000 EUR ponechá v stablecoine (USDT, DAI a podob.) ?

V podstate áno, ak jeho základ dane nepresiahne uvedenú sumu 37.981,94 eur (pre rok 2021), tak bude sumu daniť 19%. Avšak ako som spomínal vyššie, progresívna sadzba dane sa uplatňuje len na tú časť základu dane, ktorá presiahne sumu 37.981,94 eur (pre rok 2021).

Pokiaľ ide o tú zvyšnú časť, treba si dávať pozor, že aj samotná výmena virtuálnej meny za virtuálnu menu je predmetom dane, takže bude lepšie so zvyšnou časťou krypta nehýbať, ak ju nechceš daniť.

Ako si už uviedol, okrem samotnej dane z príjmu treba na Slovensku zaplatiť aj 14% zdravotné poistenie. Je možné túto povinnosť nejako obísť a prečo vôbec existuje takáto povinnosť, keď napríklad v Českej republike nie?

Túto povinnosť nie je možné na úrovni fyzickej osoby – nepodnikateľa nijako obísť. K právnemu stavu v Českej republike nie som kompetentný sa v tejto chvíli plne vyjadriť, avšak na Slovensku môžem jednoducho povedať, že je to jednoducho tak. Také sú zákony a viac-menej všetky typy príjmov fyzickej osoby – nepodnikateľa podliehajú zdravotnému odvodu. Samozrejme, že existujú aj výnimky, avšak tie sa netýkajú príjmov z predaja virtuálnych mien.

Podlieha držanie stablecoinov zdaňovacej povinnosti ak boli nadobudnuté napríklad predajom Bitcoinu na burze, alebo je potrebné priznať v daňovom priznaní až prevod peňazí tj. „skutečného fiatu” na bankový účet?

Bohužiaľ, aj takáto výmena podlieha zdaneniu. Slovenský právny poriadok a daňové predpisy nerozlišujú medzi jednotlivými typmi virtuálnych mien. Zákon hovorí jednoznačne, že za predaj virtuálnej meny sa považuje aj akákoľvek výmena virtuálnej meny za virtuálnu menu, aj keď osobne musím poznamenať, že takáto definícia je značne nešťastná.

Pri podávaní daňového priznania si zákon vyžaduje vypočítať nadobudnutý zisk aj pri predaji kryptomeny za inú kryptomenu. Napríklad predaj Bitcoinu za Ethereum. Mám však dojem, že dohľadať tieto transakcie môže byť pre väčšinu ľudí nesmierne komplikované, možno až nemožné, nehovoriac o spôsobe, akým to budú počítať. Mnohí pravdepodobne už aj pozabúdali, kde všade robili transakcie. Ako sa na toto nariadenie pozeráš ty? Je veľké riziko, keď sa človek rozhodne zdaniť len príjem z predaja kryptomien od ktorých odráta svoje fiatové náklady?

Bohužiaľ ide o časté prípady. Zákon túto situáciu jednoznačne nerieši. Preto je nutné k tejto záležitosti pristupovať racionálne, jednak zo strany daňovníka, ako aj zo strany správcu dane. Naše daňové zákony upravujú definíciu virtuálnych mien od roku 2018, pričom platí, že sa majú aplikovať prvýkrát pri podaní daňového priznania po 30. septembri 2018. Otázka zdaňovania dovtedajšieho príjmu je nejasná a sú na ňu rôzne názory.

Ja skôr odporúčam zamerať sa na zdaňovanie virtuálnych mien a transakcií od roku 2018 a tam už podľa mňa dnes existujú pre väčšinu ľudí spätne dohľadateľné transakcie. Ak sa k takýmto záznamom neviete dostať, tak v tej najkonzervatívnejšej rovine zdaníte všetok zisk, ktorý dnes evidujete a v prípade nutnosti doložíte správcovi dane čestné vyhlásenie, kde objasníte celú situáciu.

Pokiaľ ide o počítanie ziskov z veľkého množstva transakcií, to je ako povedať učiteľke v škole, výsledok príkladu, pričom ona chce vidieť ako si to vypočítal. A na to jej odpovieš, na čo, veď komu by sa to chcelo rozpisovať, keď to aj tak viem. Alebo neviem ☺ Zákon je nanešťastie postavený tak, že tá evidencia by tam mala byť. Dnes už existujú softwarové riešenia, ktoré Vám s tým vedia pomôcť.

Keď človek investuje do kryptomien postupne v rokoch 2018, 2019, 2020 ale kryptomeny predá až v roku 2021, môže si zarátať náklady z rokov 2018, 2019 a 2020?

Áno.

Ako je to z pohľadu investovania do kryptomien skrz brokerov (ak predávajú len CFD kontrakty) či služby typu Revolut, pri ktorých v skutočnosti investor nevlastní kryptomeny? Sú daňové povinnosti totožne ako pri priamom vlastnení kryptomien?

V takomto prípade je väčšinou dôležité celkové právne uchopenie poskytovateľa tejto „služby“. Viem si predstaviť rôzne právno-daňové modely fungovania, avšak pokiaľ sa bavíme o kryptomenách, tak vždy bude podstatou len nákup a predaj krypta. To, či je v procese zakomponovaná nejaká tretia strana, ktorá si prípadne za nákup alebo predaj účtuje nejaký poplatok, to nemá vplyv na otázku zdaňovania a Vaše daňové povinnosti, ktoré sú v princípe rovnaké.

Situáciu môže ale napríklad ovplyvniť zrážková daň, ktorú prípadne môže alebo musí takýto broker zraziť, ak mu takáto povinnosť vyplýva z právnych a daňových predpisov krajiny, podľa ktorých je založený a v ktorej má zväčša skutočné miesto vedenia a tým pádom aj daňovú rezidenciu. Zrážková daň následne ovplyvňuje spôsob, ako uvádzate alebo neuvádzate určité príjmy do daňového priznania.

Na Slovensku vychádza daň zo zisku pre fyzickú osobu od 33 do 39%, čo je naozaj veľa, keď to porovnáme s Českom, kde je daň 15%. Mnohí teda pochopiteľne rozmýšľajú nad spôsobmi, ako sa tejto daňovej povinnosti vyhnúť alebo ju optimalizovať.

Pokúsme si teda rozobrať častokrát špekulované otázky a tvrdenia:

Bežne sa stretávam s tvrdeniami typu – „ja to nezaplatím, nemajú na to ako prísť“. Aký je tvoj názor na takéto tvrdenie? Existujú respektíve budú podľa teba budú existovať nástroje, v rámci ktorých si medzi sebou budú vymieňať informácie kryptoburzy a daňové úrady, respektíve finančná správa?
existuje nejaká premlčacia doba, po ktorej aj po spätnej kontrole daňového úradu už nebude človek v riziku, že bude musieť daň doplatiť a zaplatiť pokutu?
aké riziká hrozia pri nezaplatení dane, teda vyhnutiu sa tejto povinnosti?

Otázka platenia a priznania daní je otázkou na mieru rizika, ktoré chce alebo nechce človek podstúpiť a do veľkej miery predstavuje hazard s vlastným životom, či už tým slobodným, že môžem bežne žiť mimo múrov väzenia alebo morálnym. Nikto dnes nevie, aké technológie a procesy na odhaľovanie transakcií budú existovať v budúcnosti, preto treba pristúpiť k tejto problematike racionálne. Podľa mojich informácií už dnes existujú nástroje ako trackovať niektoré transakcie, avšak ich automatizované nasadenie vo finančnej správe mi nie je známe. Určite by som preto zvolil racionálny prístup a príjmy zdaňoval, prípadne sa zamyslel nad efektívnejšími metódami nakladania s kryptom. Vyhnúť sa však zdaneniu krypta legálnou cestou na Slovensku nie je možné.

Pokiaľ ide o samotnú výmenu informácií, dnes kryptoburzy situované v EÚ podliehajú povinnosti dodržiavania AML, t.j. predpisov ochrany pre legalizáciou príjmov z trestnej činnosti na základe ktorých musia identifikovať a verifikovať svojich zákazníkov. V prípade, ak sa im určitá transakcia javí ako neobvyklá, majú povinnosť ju reportovať príslušnému úradu alebo polícii v závislosti od príslušnej krajiny. V skutočnosti je to dnes trochu tzv „šedá“ zóna, keďže väčšina kryptobúrz je situovaná mimo EÚ a väzby na európske krajiny sú nejasné. Aj keď prebieha často identifikácia v zmysle AML regulácie, samotný reporting je viac menej minimálny ak vôbec nejaký prebieha. Napriek tomu krypto je stále viac na očiach a treba očakávať zvyšujúci sa tlak na reguláciu.

V prípade nezaplatenia dane, treba rozlišovať medzi administratívno-právnymi a trestno-právnymi sankciami. Trestného činu sa dopustíte napríklad vtedy, ak úmyselne skrátite (nepriznáte) daň aspoň v malom rozsahu, čo predstavuje sumu vyššiu ako 266 eur. Trestné sadzby začínajú na úrovni 1 roka odňatia slobody až po 12 rokov. Pre mnohých však môže byť potešujúcou správou, že v zmysle § 86 Trestného zákona je možné na takýto trestný čin uplatniť v zákonom stanovených prípadoch a za dodržania zákonných podmienok účinnú ľútosť, čím trestnosť trestného činu zaniká. Prirodzene Vás to bude stáť peniaze, aby ste si svoju „slobodu a beztrestnosť vykúpili“.

V administratívno-právnej rovine vo vzťahu k daňovému úradu treba rozlišovať medzi premlčaním práva na vymáhanie daňového nedoplatku a zánikom práva vyrubiť daň. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po uplynutí 6 rokov po skončení kalendárneho roku, v ktorom Vám daňový nedoplatok vznikol. Ak vám bola doručená výzva od správcu dane na zaplatenie daňového nedoplatku a od vzniku nedoplatku už uplynulo viac ako 6 rokov, máte právo vzniesť námietku premlčania, pričom správca dane na premlčanie neprihliada z úradnej povinnosti, ale musíte námietku premlčania vzniesť sám.

Asi to, čo trápi najviac kryptonadšencov je otázka zániku práva na vyrubenie dane. Vyrubiť daň, a ani rozdiel dane, nemožno po uplynutí 5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie. Ak ale pred uplynutím tejto lehoty bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, plynú lehoty znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Celkovo však možno vyrubiť daň najneskôr do 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie.

Častokrát zmieňovaný bol spôsob obísť daň skrz darovanie kryptomen – napríklad manželke, alebo inej blízkej osobe. Internetom sa šíri tvrdenie, že keď sa daň prevedenie na blízku osobu a peniaze od nej sa už nedostanú späť k osobe, ktorá ich darovala, tak osoba, ktorá dané kryptomeny nadobudla je povinná zdaniť len rozdiel medzi nadobúdaciu cenou danej kryptomeny a cenou, za ktorú ju v budúcnosti predá. Je to pravda?

Myslím, že táto otázka bola už viac krát jednoznačne zodpovedaná. V jednom rozhovore som to síce sám z hľadisku času neuviedol úplne presne na pravú mieru, no urobili sme spolu s mojím tímom radšej komplexný článok, aby ľudia jednoznačne vedeli ako to vlastne je. Prečítať si ho môžete tu.

Na Slovensku je situáciu iná ako v Česku. Na Slovensku to platí tak, že ak niekto získa virtuálnu menu ako dar, bude po jej prípadnom predaji či výmene povinná zaplatiť daň z celej hodnoty virtuálnej meny v čase jej predaja poníženej len o reálne výdavky. Pri predaji virtuálnej meny si nie je možné uplatniť daňový výdavok vo výške vstupnej ceny virtuálnej meny nadobudnutej darovaním.

Spomína sa taktiež možnosť stať sa daňovým rezidentom v inej krajine, napríklad v ČR. Je to možné a ak áno, čo to vyžaduje?

Prirodzene možné to je, nie je to však ľahká cesta a nemalo by ani ísť o účelovú záležitosť. Zmena daňovej rezidencie so sebou častokrát nesie zásadné zmeny vo Vašom živote. Základom je posúdenie príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá Vám odhalí základné pravidlá, podľa ktorých príslušné štáty medzi sebou posudzujú daňovú rezidenciu a zdaňovanie jednotlivých príjmov.

V prípade vzťahu Slovensko a Česko je prvým rozhodujúcim kritériom, kde máte stály byt. Následne sa posudzuje centrum životných (osobných a hospodárskych) záujmov a ďalšie kritéria, ak nie je možné daňovú rezidenciu stále jednoznačne určiť. A to sú všetko záležitosti, ktoré sa podstatným spôsobom dotýkajú Vášho každodenného života.

Samozrejme, všetko sa dá nastaviť a pripraviť, treba však byť obozretný mať v tejto veci pevnú pozíciu.

Nemáš informácie o tom, že by sa v budúcnosti plánovalo zníženie toto daňového zaťaženia?

Pravudpovediac posledný týždeň sa okolo mňa mihlo niekoľko informácií, podľa ktorých by mali byť na Ministerstvo financií predložené návrhy na úpravu zdaňovania virtuálnych mien na Slovensku. Azda najmenej rozumným je dnešný stav, ktorý nerozlišuje medzi obchodovaním a držaním (HODLovaním) krypta. Práve v tejto rovine verím, že príde k zmene a predaj HODLovaného krypta bude oslobodené od dane, tak ako vo viacerých krajinách. Rovnako by sme asi všetci uvítali elimináciu predaja krypto za krypto ako zdaňovacieho momentu. V tomto dnes rovnako nevidím veľmi praktickú rovinu. Uvidíme však čo nám najbližšie obdobie prinesie. Ja som čistokrvný HODLer 😉

Upozorňujeme, že obsah tohto článku je len informačného charakteru. Ak sa chystáte na predaj kryptomien a realizáciu povinnosti zdaňovania zisku, poraďte sa s vašim daňovým poradcom.